Batyskaf

Chlapci z Batyskafu: Batyskaf bol myslený ako stretávací bod medzi svetmi

Zaznamenala: Zuzana Duchová

_„V Batyskafe som este nebol, Kabal mi o tom vyprával.“ Ferchi, 14.7.2015 „Prichádzam po ôsmej, pri bráne sa zvítam s Toninom. Kokos, ale mrte ľudí došlo! Neviem, s kým sa mám zdraviť skôr, hehe. V tomto podniku som prvýkrát. Vonku sedenie, bar hneď pri vchode, celkom masaker schody dole do kupoly, kde sa hrá. Sa na tých schodoch ešte nikto nevybal? Vonku pri stoloch sedím s Adamom a jeho kočkou…“ Ferchi, 20.7.2015_**

Prečo ste vznikli?

Batyskaf vznikol ako platforma (len tak medzi nami, toto slovo nenávidíme!) za účelom spojenia viacerých kultúrnych disciplín, ktorým sa každý z nás venoval v predchádzajúcich projektoch.

Chceli sme vytvoriť malý príjemný komunitný priestor s programom zahŕňajúcim alternatívne divadlo, okrajové žánre elektronickej a inej hudby, prednášky, workshopy a občasné party. Všetci veríme v to, že aby bol priestor pútavý, tak musí byť multižánrový.

Mali sme pocit, že priestor takejto veľkosti a zamerania v Bratislave nebol, jeho rozloha bola priam ideálna na okrajovejšie žánre a v neposlednom rade pre mladé, začinajúce projekty, ktoré si najprv mohli efektivitu a úspešnosť vyskúšať u nás.

Prečo ste zanikli? Prípadne ako ste sa transformovali?

Nechceme nikoho osočovať, lebo sme dobrí a slušne vychovaní chlapci. Každopádne, ak viete, čo po petržalsky znamená zápalka, tak to je presne to, čo sa stalo… Boli sme z toho dosť smutní, pretože každý z nás do toho dal minimálne celé svoje srdiečko, občas aj viac…

Momentálne fungujeme ako virtuálna platforma (viete ako) pod názvom Projekt Batyskaf a robíme všetko preto, aby sme mali opäť svoj vlastný priestor.

Program a všetky akcie, ktoré sme v pôvodnom Batyskafe vymysleli, robíme na viacerých miestach, ktoré sú rozlezené po Bratislave, v spriaznených kultúrnych centrách a kluboch, za čo im chceme týmto poďakovať a poslať lásku.

Čo charakterizovalo vaše miesto?

Veľmi príjemná atmosféra a terasa renesančného dvorčeka v centre mesta, ktorý v letných mesiacoch ponúkal príjemné posedenie. Útulná hlavná sála s veľmi špecifickou atmosférou. Originálny hudobný playlist, ktorý v sebe zahŕňal od Hany Hegerovej, cez brazílsku tropicaliu až po súčasné ambienty alebo techno (Kabal veľmi striktne od barmanov vyžadoval, aby tento playlist hral shuffle, z čoho občas vznikali veľmi zaujímavé sociálne situácie).

Milá a otvorená komunita „štamgastov”, ktorá bola otvorená naozaj pre všetkých. Jednoducho priestor, kde sa všetci mohli cítiť naozaj ako doma, bez hocijakých predsudkov. Myslíme si, že sa nám to celkom podarilo, možno aj kvôli tomu, že sme si to mohli robiť tak, ako sme chceli my a nikto nám do toho nekecal.

Počas svojho krátkeho fungovania sme operovali v beta verzii, takže zakaždým, keď sa tam naši návštevníci vrátili, mohli spozorovať menšie zmeny vo výzore.

Karol Filo napríklad pracoval na rekonštrukcii spodnej časti (tzv. Filova sixtínska kaplnka), ktorá sa však nestihla dožiť svojej premiéry.

Ako ste vnímali vtedajšiu scénu a svoje miesto na nej?

Dosť podobne ako ju vnímame teraz. Scénu s veľkým potenciálom, ktorej však chýba komunitný ráz a otvorená spolupráca medzi viacerými frakciami, ktoré sú roztrúsene po celom našom meste. Je zaujímavé, že študenti z rozličných umeleckých škôl, dokonca fakúlt, sa navzájom medzi sebou v Bratislave nepoznajú.

Napriek tomu, že sme vlastne celkom malé, ba až priam provinčné hlavné mesto. Batyskaf na nej mal byť myslený ako stretávací bod medzi týmito svetmi, akási klubovňa, kde všetci s troškou zvedavosti budú objavovať iné aspekty nielen lokálnej scény. Nechceli sme sa vymedzovať voči ničomu zaujímavému, chceli sme spájať, dávať priestor a dať si nejaké to pivko po náročnom dni v Bratislave.

Kto tam chodil?

Dosť široká skupina ľudí. Od divadelníkov až po ľudí napojených na lokálnu alternatívnu hudobnú scénu, ľudia, ktorí sa chceli zašiť na drinku na terase… bolo to naozaj veľmi pestré, vekové rozpätie bolo tiež veľmi široké. Máme pocit, že to celkom fungovalo a zoznámili sme sa s kopou zaujímavých ľudí, s ktorými sme si nad pivečkom a borovičkou dosť porozumeli a hlavne kvalitne pokecali.

Aké akcie boli?

Program bol naozaj veľmi rôznorodý a všetko, čo sme mali vymyslené a naplánované, sme dokonca nestihli spraviť. Hudobné akcie pod názvom Deep Dive, na ktorých počas svojej krátkej existencie hrali napríklad Vindicatrix, Piotr Kurek. Palmovka, alebo lokálne Vrtačky po desáté hodině.

Taktiež projekt 10080, ktorého nosnou myšlienkou je špecifická výzva – časové obmedzenie, ktoré dáva performerom a zároveň autorom na tvorbu iba jeden týždeň. Takisto koncerty gitarových kapiel ako napríklad Elections in Deaftown, The Citadel. Elektroakustické a folkové koncerty.

Prednášky, artist talky, dve premiéry autorských inscenácií, workshopy modularistov… Ako bonusový (ne)kultúrny highlight by sme chceli spomenúť našu prísnu letnú akciu, ktorá sa týkala exovania galakticky odporného šnapsu, ktorého sme sa nevedeli iným spôsobom zbaviť. Našli sme ho v sklade po predchádzajúcej prevádzke. Kto vyexoval dve deci, tak mal tento drink následne zadarmo. Táto site specific performance zožala v kultúrnej obci obrovský (ne)úspech.

Čím bol priestor zvláštny?

Svojou otvorenosťou a priestorovými dispozíciami, ktoré sú v Bratislave prakticky neexistujúce. Veľmi radi sme dávali priestor začínajúcim umelcom a mladým kolektívom, nikdy sme si od nich nepýtali nájom. Trúfneme si povedať, že taký nádherný dvorček nemal naozaj v tej dobe nikto.

Aby sme to zhrnuli, snažili sme sa mať k všetkému ľudský a pohodový prístup. Primárne nám išlo o dobré a kvalitné akcie, keď z toho boli aj nejaké prachy, tak nás to potešilo, ale bolo to v mnohých prípadoch druhoradé.

Aké bolo pozadie ľudí, čo to organizovali?

Ivko Dobrosrdský náš dramaturg na divadlo a performance, diplomovaný divadelný režisér, najvyťaženejší človek v hre a premiérový barman v Batyskafe. Vo svojom voľnom čase (ktorého vlastne nie je veľa) sa rád venuje hraniu Heroes of Might and Magic III, ktoré rapídne zlepšujú jeho strategické plánovanie kultúrnych akcií.

Martin Ježko produkčný a pán času v jednej osobe. Vybaví aj nemožné. Jeho poznávacím znakom je čierne bávo, tenisky americkej výroby a oblečenie ladiace s farbou jeho kvalitného nemeckého vozu.

Andrej Kabal hudobný dramaturg známy tiež ako Žakéles, Jozef Klampiar, Zelený Anton, v žiadnom prípade ako Šuranský. Hudbe sa venuje aj ako producent. Vychytený party DJ a publicista, najskromnejší kráľ bratislavského undergroundu. Môžeš ho nájsť vo Fuge pri bare počúvajúc každý hudobný žáner na svete.

Jožko Čabo ako Csaba G neuveriteľný prevádzkar, milovník borovíc, všestranný umelec, tanečník, VJ, fotograf, moderný spevák a lámač ženských sŕdc.

Holičák Majster slova, hlas Batyskafu na sociálnych sieťach, ktorý momentálne šíri svoj gospel pod hlavičkou nemenovaného mienkotvorného denníka.

Filip Ruisl otec vizuálnej identity (a hlavne názvu), populárny DJ a hudobný producent, ktorý momentálne pôsobí v Budapešti ako najviac chorý designer pri Dunaji. Odkojený petržalskou ulicou sa nestráca a hlavne nestráca čas.

Netreba zabudnúť na našich skvelých barmanov, ktorí boli neoddeliteľnou súčasťou atmosféry, ktorú sme spoločne vytvárali: Dora, Kakafko, Monika, Mayo, Braňo, Ivica, Sisa… Barmanov občas nútene aj nenútene robili členovia dramaturgicko-produkčného tímu. Taktiež nezabúdame na našich fotografov Luciu K. a Radku Šišulákovú.

V neposlednom rade netreba zabudnúť na Karola Fila aka Michelangela, milovníka teórie kvázikryštálov, ktorý potil krv a slzy pri rekonštrukcii priestoru, za čo mu patrí naša nekonečná vďaka a jedného dňa aj socha (keď „dojdú lóve”).