KK Bagala

Koloman Kertész Bagala: Krátky dlhý flám

Zaznamenala: Barbora Komarová

Koloman Kertész Bagala vydal od roku 1991 viac ako 400 kníh, mnohé získali prestížne ocenenia a boli preložené. Vydavateľ od roku 1996 vyhlasuje každý rok literárnu súťaž Poviedka. V roku 2004 založil občianske združenie OZ literarnyklub.sk, ktoré propaguje slovenských autorov doma i v zahraničí organizovaním kultúrnych podujatí, festivalov, čítaní a besied.

Mohli by ste povedať niečo o vzniku vášho kníhkupectva?

Vydávaniu pôvodnej slovenskej literatúry sa venujem od roku 1991 a za tých 25 rokov som urobil viac ako tisíc kultúrnych podujatí v kníhkupectvách, knižniciach, školách a klubových priestoroch. No stále som mal sen urobiť si vlastný literárny klub. Na jeseň roku 2014 som sa dostal do užšieho výberu na prenájom priestoru s rozlohou 20 m2 na Laurinskej ulici.

Samozrejme, bolo to príliš malé na to, aby sa tam dali robiť festivaly, ale chcel som tam organizovať aspoň komorné podujatia. Otváral som 5. decembra 2014 prezentáciou, na ktorú som symbolicky pozval Tomáša Horvátha, s ktorým sme pred štvrťstoročím debutovali – ja ako vydavateľ, on ako spisovateľ.

Každý deň až do Vianoc bolo o piatej stretnutie so spisovateľom, takže dokopy ich vystúpilo devätnásť. Myslel som si, že po novom roku to budem robiť striedmejšie, ale záujem o tieto podujatia bol veľký. Hlavne cez Facebook som dostal veľa ohlasov, aby som v tom pokračoval. Tak som si teda vymyslel cyklus podujatí Čau o piatej, ktorých bolo nakoniec stotridsaťšesť.

Zakladali ste toto kníhkupectvo s konkrétnym zámerom alebo s nejakým pocitom nedostatku na bratislavskej kultúrnej či literárnej scéne?

Cieľom mojich podnikateľských aktivít nie sú priamo ekonomické hľadiská. Chcem sa venovať pôvodnej slovenskej literatúre, textom, ktoré píšu predovšetkým noví a mladí autori, takže využitie tohto priestoru som skôr bral ako príležitosť spestriť bratislavský kultúrny život.

Kedysi dávno sa spisovatelia stretávali napríklad v Klube spisovateľov na Laurinskej alebo v rôznych kaviarňach po Bratislave, ešte za socializmu napríklad v centre mesta U Michala, v Štefánke, ale aj v Kryme na Šafárikovom námestí, lebo bol v blízkosti filozofickej fakulty.

Tých miest, kam človek vošiel a vždy tam stretol nejakého spisovateľa alebo bohéma, bolo v Bratislave viacero, no časom zanikli. A keďže momentálne takéto výrazné miesto nie je, tajne som dúfal, že aspoň určitým spôsobom vytvorím prostredie pre stretávanie sa čitateľov medzi sebou alebo priamo s umelcami.

Bohužiaľ, nepodarilo sa. Asi treba hľadať ďalej. Teraz to ale nie je mojím prvoradým cieľom, takže neobehávam realitné kancelárie a nehľadám nový priestor. Ale keby sa niečo naskytlo, s veľkou pravdepodobnosťou sa do toho znovu pustím, možno už poučený z toho, čo bolo.

Mali ste nejakých spolupracovníkov?

Vo vydavateľstve pracujem v podstate ako „one man show” a robím aj dramaturgiu kultúrnych podujatí, ktoré organizujem. Vzhľadom na to, že sa venujem slovenskej literatúre tak dlho, poznám ľudí, s ktorými sa dá počítať ako účinkujúcimi na takomto type akcií.

Pre jednotlivé podujatia ste si vyberali spisovateľov, s ktorými ste spolupracovali aj vo vašom vydavateľstve?

Na všetkých 136 akcií som si hravo vystačil s tvorbou autoriek a autorov, ktorých som dovtedy vydal. Trvalo by roky, kým by sa prečítali všetky ich poviedky a básne. Pre mňa to bolo fantastické obdobie, pretože som si volal účinkovať ľudí, ktorých mám rád. Aj hercom, ktorí chodili čítať, sa páčila komorná atmosféra v kníhkupectve a pýtali si repete.

Pozýval som na čítania nielen skúsených hercov zo SND a zavedených divadiel, ale aj študentov herectva, aby si vyskúšali recitovať na najmenšom javisku v meste.

Aké akcie ste tam organizovali?

Keď sa v roku 2014 blížil termín otvorenia predajne, pripravoval som sériu podujatí, kde by sa čitatelia mohli so spisovateľmi z môjho vydavateľstva stretnúť a porozprávať. Keď videl pracovný názov „Čaj o piatej so spisovateľom” môj kamarát, básnik Vlado Janček, spontánne zvolal: „Premenuj to na Čau o piatej!”. A vtedy sa mi otvoril nový obzor, že s takýmto názvom sa dá projekt rozvíjať ďalej.

Najprv som teda predstavil spisovateľov, s ktorými bolo možné stretnúť sa v kníhkupectve. Ale na ďalší mesiac som naplánoval čítanie z vystavených kníh, takže každý deň o piatej čítali herci vo výklade. Stal sa malý zázrak a už na prvé predstavenie „Robo Roth číta Ivana Štrpku” prišlo niekoľko stoviek ľudí, plná ulica, tak sme dali reproduktory pred kníhkupectvo, aby mali zážitok aj oni.

Takisto pamätná bola tlačenica, keď Milan Lasica čítal Kornela Földváriho. Bolo to úžasné, nabilo ma to energiou. Posledným z dvadsiatich šiestich januárových hostí bol Dušan Mitana, ktorý čítal Dušana Mitanu z roku 1976.

Počas februára som sústredil pozornosť na literárnu súťaž Poviedka, ktorú organizujem už dvadsať rokov. Denne sme si prečítali jednu víťaznú prácu z predchádzajúcich ročníkov a na záver som predstavil všetkých finalistov aktuálneho ročníka. Na ďalší mesiac som vymyslel cyklus, kde sa o knihách hovorilo. Teoretici, literárni historici a kritici rozprávali o svojich obľúbených slovenských spisovateľoch a ich dielach.

Boli tam diskusie o súčasnej slovenskej literatúre, prednášky profesora Milana Hamadu a docenta Zoltána Rédeya, proste paráda. V lete sme mávali stoličky vonku a besedovali sme na ulici. Bolo to veľmi pestré. Popri „Čau o piatej” som tam organizoval aj „Nočnú čitáreň”, v ktorej si mohli ľudia prečítať rukopisy pripravovaných kníh a taktiež týždňovú štafetu „Čítam u Kaliho”.

Hoci boli podujatia veľmi obľúbené, bohužiaľ, predaj knižiek nestačil na to, aby som si mohol dovoliť platiť komerčný priestor. Posledné čau tam odznelo 1. decembra 2015, kde profesor Lubomír Machala z Olomouckej univerzity hovoril o diele Stanislava Rakúsa a ja som už vedel, že kníhkupectvo musím zavrieť, ak chcem Rakúsovi vydať ešte nejakú knihu.

Vraj ste rozmýšľali presťahovať sa do Novej Cvernovky…

V Novej Cvernovke budem mať kanceláriu a sklad kníh zo zrušeného kníhkupectva. Ak sa tam budú robiť nejaké kultúrne podujatia, určite sa pridám. Tam sa ale budeme sťahovať až na jar 2017.

Pokračujete v podobných aktivitách aj po zatvorení kníhkupectva?

Z môjho hľadiska patrí tých šesťsto dní, čo som strávil v kníhkupectve, k tým najkrajším. Ale prvoradé je pokračovať vo vydávaní kníh a nekriesiť literárny život v Bratislave. Samozrejme, s cyklom „Čau o piatej” som neskončil, rozhodol som sa putovať s programom po festivaloch. Boli sme na Pohode, Letavách, či nedávno na novom festivale LiKE v Košiciach. Keď nie je kamenný priestor, umelci kočujú.