Pod pyramídou

Dominika Belanská: Odomkli sme nové miesto a ukázali jeho potenciál

Zaznamenala: Zuzana Duchová

Terasa Pod pyramídou Slovenského rozhlasu sa v roku 2014 zmenila na atraktívne miesto ideálne na stretávanie sa, relax a pestovanie rastlín. Ako jeho transformáciu vidí jedna z aktérok zmeny, architektka Dominika Belanská?

Aká bola motivácia a začiatok celého projektu?

Začalo to na malej konferencii, ktorá sa volala „Pionieri nevyužívaného mestského priestoru” a bola v KC Dunaj, niekedy v roku 2013. Konferenciu organizovali urbanistka Veronika Kovácsová a fotograf Slavo Uhrin.

Vznikol nápad vytvoriť strešnú mestskú záhradu, v ktorej by ľudia pestovali svoju zeleninu, bylinky, stretávali sa a lepšie by sa spoznávali so svojimi susedmi, a ktorá by zároveň bola lokálnym riešením adaptácie na zmeny klímy, ktorým dnes čelí každé mesto. Na konferencii sa k nápadu pridali ďalší ľudia a vznikla iniciatíva NA STRECHE.

Prvá idea bola urobiť záhradu priamo nad KC Dunaj, na streche tohto obchodného domu. Nebola však vôľa majiteľa budovy. Druhou možnosťou bol neďaleký obchodný dom, niekdajší Prior na Kamennom námestí, ktoré sme sa v tom čase snažili oživiť s iniciatívou Námestie pre ľudí. Vtedy som sa pridala k NA STRECHE aj ja. Víziu strešnej mestskej záhrady sme adaptovali na dlhodobo uzavretú strešnú terasu obchodného domu a začali rokovania.

Na projekte prišli až z Maine v USA pracovať vtedy ešte študentky humánnej ekológie Boglárka Ivanegová, Ana Puhač a Zuri Camille de Souza. Rokovania sa vyvíjali pozitívne, ale zrazu prišlo zamietavé stanovisko. Oficiálne kvôli technickým dôvodom. Boli sme však odhodlaní pokračovať, mali sme ľudí aj financie z grantov zo Slovenska, no aj z americkej nadácie.

Vôľu a ochotu spolupracovať mala Stará tržnica, ale tam práve reálne technické a konštrukčné podmienky realizáciu neumožňovali. Pre úspech projektu sa musí spojiť vôľa tých, ktorí rozhodujú alebo majú zdroje – a technické podmienky.

A potom prišiel rozhlas.

Strešné terasy rozhlasu som už poznala dávnejšie, zo študijných návštev, ale keď sme začali znovu hľadať vhodný priestor pre strešnú záhradu, zrazu sme ich potenciál uvideli z nového uhla. Tak sme to skúsili. Martin Kuštek z nášho tímu poznal riaditeľa Rádia_FM Maroša Hečka a vďaka nemu sme sa dostali na stretnutia s vedením Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS).

Všetko potom išlo veľmi rýchlo, možno až prirýchlo. Ako iniciatíva NA STRECHE sme predstavili rozhlasu víziu premeny dlhodobo neprístupných strešných terás na živý verejný priestor. Pripravili sme vizualizácie, plány využitia priestoru, harmonogram aktivít.

Išlo nám o spojenie viacerých elementov, ktoré mali spoločne opustený priestor rozhýbať a postupne premeniť na živé miesto: zeleň, kultúra a komunita. Práve miestna komunita – ľudia z okolia rozhlasu ale aj samotní rozhlasáci – pre nich všetkých sme projekt chystali a chceli sme ho spolu s nimi spoluvytvárať.

V lete 2014 sa teda stretli naše nápady a veľké nadšenie s ochotou vedenia RTVS prijať výzvu na takúto príležitosť a inovatívny projekt – a otvorili sme spolu prvú strešnú mestskú záhradu na Slovensku. S RTVS sme, už pod hlavičkou občianskeho združenia Jedlé mesto a ako jeho členovia, podpísali zmluvu o spolupráci.

Zorganizovali sme brigády, na ktoré prišlo mnoho dobrovoľníkov, čistili sme, upratovali, sadili, montovali svojpomocne kvetináče a ďalšiu infraštruktúru. RTVS zabezpečila prípojku vody a elektriny, zorganizovala prvé živé vysielania, koncerty, poskytla projektu svoj mediálny priestor. Prichádzalo množstvo ľudí, obľúbili si priestor a postupne ho premieňali na miesto s jedinečnou atmosférou.

Ľudia sem prichádzali na podujatia, za oddychom a stretnutím, ale mnohí sa stali aj súčasťou komunitnej záhrady, pestovali tu svoju zeleninu a bylinky a spoznávali sa lepšie s ľuďmi, ktorí bývajú či pracujú naokolo. Registrovaných záhradkárov bolo vyše šesťdesiat, prichádzali sem aj so svojimi rodinami a kamarátmi.

To, že je bránička teraz otvorená a ľudia vnímajú POD PYRAMÍDOU ako verejné miesto, bolo predtým, len dva roky dozadu, nepredstaviteľné.

Prečo to tak je? Prečo dovtedy nikoho nenapadlo spraviť takýto zásah, ktorý zmenil celkovú dynamiku a atmosféru?

Niekedy môžu byť ľudia uzavretí vo svojich vlastných potrebách a návykoch. Myslím si, že ľudia z rozhlasu, ktorí mali k tomu priestoru fyzicky najbližšie, takto neuvažovali, asi preto, lebo sa primárne nezaoberajú mestským priestorom, jeho možnosťami, ekologickými aspektmi či sociálnymi interakciami v meste.

My sme si uvedomili, že tento priestor môže fungovať, ak sa stane súčasťou svojho susedstva, bude citlivo „naprogramovaný” pre rozmanité skupiny a spravovaný tak, aby sa jeho jedinečná monumentálna architektúra – a s ňou aj inštitúcia, s ktorou sa spája – priblížila súčasným potrebám ľudí v meste.

Verili sme, že v súčasných podmienkach – ktoré sú predsa iné ako v roku 1984, keď priestor vznikol – sa nám v tejto zvláštnej priestorovej rezerve, ktorú sme odomkli, podarí zrealizovať všetko, čo si spoločne dokážeme predstaviť.

Vaša iniciatíva ale už nemá dosah na ďalší vývoj projektu. Čo sa na tej spolupráci nepodarilo?

Myslím, že prvý problém bol už v tom, že sme sa s RTVS dohodli príliš rýchlo, nevyjasnili sme si na začiatku úplne dostatočne vzájomné očakávania. Mysleli sme si, že zdieľame spoločné ciele. Chceli sme robiť aktivity pre verejnosť – čiže miestne komunity – a predpokladali sme, že aj verejnoprávna inštitúcia bude tomu rovnako rozumieť a že sa v tejto veci stretávame.

Na začiatku sme určite mali lepšie nastaviť pravidlá. Ale všetko bolo nové, na to, čo všetko je v procese potrebné zabezpečiť, sme prichádzali postupne.

Komunita na svoj rast potrebuje čas, ten proces sa nedá umelo urýchliť. Boli sme zameraní na komunitu, na ľudí, na to, aby dostali príležitosť prostredie budovať a získavať si tak k nemu vzťah. Preto sme aj robili veľa vecí zámerne svojpomocne, ručne a výsledky nie sú úplne predvídateľné.

RTVS však viac záležalo na okamžitom vonkajšom efekte a priestor POD PYRAMÍODU vnímali ako rozšírenie pôsobnosti svojho vysielania, ale aj marketingu. S tým súviselo, že na priestor kládli požiadavky, ktoré sme ako dobrovoľnícky fungujúca iniciatíva neboli schopní finančne ani personálne pokryť. RTVS napríklad vždy prioritizovala reprezentatívnosť priestoru.

Naša komunikácia bola veľmi náročná. Myslím si, že sme spolu nehovorili dostatočne o tom, kam projekt chceme posúvať a aké má mať kvality, so zodpovednými. Väčšinou sme boli v kontakte len s delegovanými zamestnancami.

Prvé problémy sa prejavili už pri organizovaní Vianočných trhov v decembri 2014. Z nášho nápadu spraviť príjemné sviatočné podujatie pre susedstvo sa stal pod taktovkou RTVS 12-dňový festival. Tak sme ho „s odretými ušami” a veľkou dávkou improvizácie zrealizovali. Dopadol výborne, prišli naň tisíce ľudí a ohlasy boli skvelé. Pre ľudí zvonku zázrak, ale pre našu vzájomnú spoluprácu s RTVS to bola priťažká skúška.

Záhradu sme po malej zimnej pauze otvorili na sezónu 2015 s posilneným tímom a partnerom, kaviarňou Moje (Karol Kolčár a Ivan Pätoprstý). Záhrada bola otvorená takmer každý deň, každú nedeľu sme premietali filmy v Letnom kine, konali sa koncerty a množstvo menších podujatí, pikniky, grilovačky, záhradná slávnosť…

RTVS ale mala iné očakávania, stále od nás žiadali nejakú „viditeľnú zmenu”, vyčítali nám dokonca, že sa o priestor dostatočne nestaráme. Naša zmluva o spolupráci bola na dobu neurčitú. V lete 2015 nám RTVS dala návrh na zmenu zmluvy. Ak by sme s ním súhlasili, prišli by sme o kompetencie rozhodovať o programe aj o príspevok od kaviarne, ktorý pokrýval nevyhnutné náklady na chod projektu.

Návrh bol pre nás neprijateľný a kompromis sa nepodarilo nájsť. Následne nám RTVS zmluvu vypovedala a v novembri 2015 sme sa museli „vysťahovať”.

Čo bolo ďalej? Kam ste sa posunuli?

Od decembra 2015 už priestor funguje v réžii RTVS. Zostala tu kaviareň Moje, ďalej funguje náš koncept letného kina, ale komunitnú záhradu ani iné aktivity zamerané na rozvíjanie susedstva alebo vzdelávanie o udržateľnom mestskom rozvoji RTVS v tomto roku neobnovila.

V priestore tak teraz prevažuje komerčný aspekt. Je predsa niečo iné objednať si záhradnícku firmu, ktorá dodá stromy v kvetináčoch ako zelenú kulisu, ako keď sa o kvetináč stará rodina z okolia. Ľudia prídu večer „na drink”, zabaviť sa, ale už sem nechodia, aby sa podieľali na tvorbe priestoru a tvorili si k nemu aj iný ako konzumný vzťah.

Napriek všetkému ma teší, že toto miesto stále žije a ľudia si ho obľúbili, a určite vytvára mestu kultúrny kapitál. Ale hlasný DJ-set skoro každý večer nie je program pre každého. Bolo by skvelé, keby sa niekto opäť chopil rozvíjania a programovania priestoru s ohľadom na potreby miestnych ľudí, aby bolo skutočne miestom pre všetkých. Má potenciál byť oveľa viac ako ďalšou „letnou terasou”.

Členovia pôvodnej iniciatívy sa teraz venujú rôznych iným projektom. Práve cez komunitnú záhradu som sa ale spoznala s ľuďmi, s ktorými som pokračovala v práci v štvrti pri rozhlase novým spôsobom – s A4 sme zorganizovali sme medzinárodný susedský festival umenia (Nomadic Arts Festival 2016), ktorý prepojil susedov, miestne iniciatívy a organizácie.

Spolupracovali

Dominika Belanská Boglárka Ivanegová Veronika Kovácsová Martin Kuštek Slavo Uhrin Marek Holek Michala Hrnčiarová Ana Puhač Zuri Camille de Souza a ďalší z iniciatívy NA STRECHE a o.z. Jedlé mesto mnohí dobrovoľníci a podporovatelia