Šafko

Dana Kleinert a Oliver Kleinert: V Bratislave treba vytvoriť miesta

Zaznamenala: Zuzana Duchová

Aký je váš vzťah k Bratislave a z čoho vznikol projekt Šafka?

Oliver Kleinert

Obidvaja sme Bratislavčania, aj naši rodičia, vzťah je hlboký. Človek vie už aj veci, ktoré by radšej nechcel vedieť. Je tu určite dosť negatívneho, ale aj pozitíva. Už sme boli v podstate pred odchodom odtiaľto, ale povedali sme si, že dáme tomu šancu. Chceli sme podporiť niečo, čomu sa tu nedarí. Boli sme prekvapení, že paralelne s nami vznikali ďalšie myšlienky: v tom období vznikla Stará tržnica a KC Dunaj. Zrazu sme sa začali spájať a zistili sme, že dobrých a šikovných ľudí je dosť.

Dana Kleinert

Všetko vyplývalo aj z našich profesií. Ja som dizajnérka, Oliver architekt. Ja som v roku 2005 otvorila vlastný obchod v centre. Chcela som fungovať ako vonku. Na Ventúrskej som bola do roku 2008 a na Panskej do 2013 – vidíš, to sú vlastne tiež zaniknuté veci. Svoj obchod s módou mala ešte Lea Fekete, Fero Mikloško mal tiež pokusy o obchod. Nebola na to kúpna sila. Dávala som možnosť aj iným dizajnérom, no prenájom bol komerčný.

OK

To bola zvláštna doba. Mysleli sme, že všetky tie obchody na pešej zóne naozaj fungujú a sú ziskové.

DK

Mala som sen plnej ulice dizajnérskych obchodov. Bary sú však lukratívnejšie. Takýto typ kreatívnej činnosti potrebuje iné podmienky, nedá sa to uniesť. Nevieš tomu mestu len tak pomôcť po vizuálno-obsahovej stránke, mesto nepomáha, lebo ono to ani nevie.

Je to ako začarovaný kruh. Skrátka naše minulé skúsenosti s tým, ako to tu reálne funguje, nás dopracovali k postoju, že treba niečomu pozitívnemu vhodne pomáhať. Jedna z mojich línií tohto premýšľania je, že sme založili Slovak Fashion Council.

Oliver sa na to pozerá z hľadiska tvorby miest, ktoré by takejto atmosfére napomáhali. Niekedy v roku 2010 – 2011 vznikla idea Kontaktu.

OK

S prvou myšlienkou sme prišli „za Magistrátom” ako s kontajnermi. Ale ešte medzitým vznikol Kontakt. Prvýkrát sme ideu dizajnového mestečka pod mostom SNP odprezentovali na Design Weeku na jeseň 2012. Potom sme mali stretnutie na magistráte, ešte s Milanom Ftáčnikom. Idea kontajnerov ich mierne vydesila.

Vyjadrili sa, že je to dobrá téma na diskusiu. My už sme do toho dali vlastné peniaze, pretože bolo treba aj niečo ukázať, nielen o veciach rozprávať. DK My sme tam teda mohli vo voľnom čase pomáhať svojmu mestu a diskutovať. Ešte sme to nezavrhli, ale prišla možnosť prenajať si priestor na rohu Ventúrskej a Zelenej. Priestory sme zrekonštruovali.

Chceli sme zaujímavú a kvalitnú reštauráciu, ktorá bude schopná udržať chod akéhosi multifunkčného kultúrneho miesta. Tiež vtedy neboli také miesta, zároveň vznikalo U kubistu. Robili sme aj kultúrne aktivity.

Keďže Oliver priebežne pracuje s témou kontajnerov, prišli sme s nápadom improvizovaného ihriska v meste. Detských ihrísk je v centre zúfalo málo. Bola to celkom veľká vec. Po prvýkrát sa do nás obuli pán Holčík a Števčík, vtedy šéfredaktor a majiteľ Staromestských novín.

Boli tam divadelné predstavenia, škôlky tam chodili, malo to veľký úspech u ľudí. Ale prekážalo to aj ľuďom, ktorí v centre mesta potrebovali parkovať priamo na pešej zóne. Medzitým sme dostali od Starého Mesta ponuku na oživenie Šafka. Bol tam taký praktikábel s nástenkou a na nej nápis: keď chcete robiť kultúrne akcie, zavolajte na toto číslo.

OK

Začínali sme veľmi pokusne a nezávisle, prvým projektom bola galéria Juraja Čarného SPACE. Fungovala tam Cyklokuchyňa. Stále sme verili, že bude most.

DK

Postupne nás ľudia oslovovali a dávali sme to celé dokopy, ale bola jeseň a poriadne sme to chceli spustiť až na jar. V zime to zvládala Cyklokuchyňa, ale na iné veci bolo treba viac času a letné počasie. Napríklad tie kontajnery zariadiť. Oliver rieši kontajnery už od 98-ho, berie to ako lego, s ktorým sa hrá. Nejde nám o to byť jediní a prví, ale ako používať nástroje.

Naším cieľom je podporovať kreatívnu scénu. V jednom z horných kontajnerov sídlila organizácia Magna. Marika Majorová začala robiť Kapsulu. Mala tam dizajnérov, ale aj ilustrátorov. Robili sa workshopy na námestí. Pribudli Zoot a Popular. Hneď to pochopili.

Prepojenie komerčného sveta s voľnu dizajnérskou tvorbou. Urobili sme tam Slovak Fashion Week.

OK

Podarilo sa namiešať skvelý koktail. Nerobili sme tomu nejakú veľkú reklamu – ani sme nestihli. Hneď sme boli plní. Mali sme aj dohodu s nadáciou Orange, Vagusom, ale aj inými subjektami, ktoré nám chceli pomáhať. Bola tam výstava Biele vrany. Vianočné koncerty a komunitné akcie.

DK

Medzitým boli voľby a páni Števčík a Holčík to zobrali ako svoju tému. Ale aj starostka Rosová urobila nejaké chybné kroky, nebola zverejnená zmluva. Vôbec sme nerátali s tým, že by sa také niečo mohlo diať. Stretávali sme sa, predložili sme im rôzne kompromisné návrhy, chceli sme sa presťahovať pod most SNP.

Zároveň sme chceli dotiahnuť pôvodnú myšlienku Šafka – Oliver mal tú lokalitu rozrobenú aj so študentmi STU, chceli sme pripraviť kvalitné podklady ku kvalitnej súťaži. OK Kontajnery mali byť hlavne dočasná vec a v priebehu pár rokov rýchlo priniesť základnú energiu a prevádzku a následne mala prebehnúť kvalitná architektonická súťaž.

Videli sme aj ambíciu postaviť na Šafku vysokú budovu. Skrátka zastavať plochu, kde stál zbombardovaný Landererov palác. Už bola vypísaná súťaž a vyhrala kultúrna zóna. Ale mesto si tam necháva možnosť stavať.

Je to zaujímavé miesto aj čo sa týka nedávnej histórie, roku 1968 a všetkého, čo sa tam dialo. Podľa mňa sa tam ďalšia budova absolútne nehodí. Úplne by to upchalo penetračnú zónu smerom z Petržalky. V súčasnosti sa už zvyknú brať takéto typy dopravných uzlov nielen ako zástavka, ale majú aj ďalšie funkcie.

Riešili sme zónu až od Dunaja po Kamenné námestie. Dostali sme ale odpoveď, že nie je čas a bude sa riešiť iba to „naše” malé územie. Ale to územie je veľmi zaujímavé – Umelka, peší ťah na Euroveu, miest, ktoré sú s tým mentálne prepojené, je dosť. Ešte bola iniciatíva pamätníka od Ľuba Mikleho.

Čo je také komplikované na bratislavskom prostredí?

DK

Tu narážame na komplikovaný dialóg s vedením samospráv a niektorými úradníkmi vo funkcii. Pokiaľ si aj myslia, že náš projekt je zlý, bolo by aspoň korektné sa naň pozrieť a normálne o ňom diskutovať. Nápady sa likvidujú doslova bez rozmyslu.

Teraz tam isto klasicky nebude nič…

DK Krásne na Šafku bolo, že aktivity vznikali samé. Od komerčnejších záležitostí alebo aktivít pre širšiu verejnosť ako tancovanie na námestí po minoritnejšie veci – v rámci galérie Kapsula boli výstavy ilustrátorov a podobne. Do toho tam chodili miestni a ďalší ľudia, ktorí nemali s kultúrou nič spoločné.

Vznikalo to úplne prirodzene. Teraz je síce vyhratá súťaž na pavilón, ale napríklad sa nevie, kto tam tú kultúru potom má reálne robiť. Čiže nemajú na to ani peniaze, ani ľudí.

OK

Predpokladám, že to skončí normálnou krčmou.

Radi pracujete s myšlienkou dočasnosti miest?

DK

Nemusíš mať len túto víziu. Pracovať s kontajnermi ti dáva okamžitú možnosť vytvoriť miesto. Spraví sa to rýchlo a jednoducho a ľudia sa tam môžu stretávať. Na Šafko sme mali zmluvu do r. 2019, ale určite keby nastalo niečo veľmi zaujímavé skôr, mohli sme sa flexibilne stiahnuť.

OK

Kontajner je pre mňa nástroj na zmenu nálady, je to vec, ktorú chytíš a prenesieš kamkoľvek. Ako keď pristane UFO. Miesto na stretávanie s jednoduchým zázemím.

Spolupracovali

Oliver Kleinert Dana Kleinert Karol Kolčár (Moje) Robo Szabo Michal Darilla (Buffet Clothing) Martin Bandžák (Magna – deti v núdzi) Fashion Recycling Lab – Nina Marčeková Illah Van Oijen Martin Králik – Pán Králiček Marika Majorová – Tonbogirl – Kapsula Popular Slovak Fashion Council a mnoho iných ľudí v súvislosti s konkrétnymi akciami…