Fuga

Hargi:Stará Fuga bola divokejšia, viac punk

Zaznamenal: Peter Dolník Dobrý príklad toho, že sa oplatí ísť si svojou cestou a vydržať aj existenčné krízy, dokazuje klub Fuga. Fuga sa nezosypala ani pod tlakom developerov, presťaho-vala sa na nové miesto do centra mesta a aktuálne zažíva svoje momentum. Aj stará Fuga však bola špeciálna. O živote na Továrenskej hovorí jej zakladateľ Hargi.

Ako si sa dostal k hudbe?

Začali sme tak, že sme urobili niekoľko akcií zameraných na tvr-dú elektronickú hudbu. A potom som dostal príležitosť, keď som zistil, že sa dá prenajaťpriestor na Továrenskej. Už tam bol Batelier, ktorý robili dvaja Francúzi. Keď sa im podarilo zabrať ďalšie priestory na Továrenskej, rozhod-li sa, že už viac nepotrebujú starú halu, v kto-rej začínali. Tak som si to od nich prenajal ja. To bolo vo februári 2012.

Ako dlho to trvalo, kým sa z priestoru stala Fuga?

Tým, že tam už predtým klub bol, ne-bolo treba veľa formalít. Vybavili sme povo-lenia na bar a predaj alkoholu. Chceli sme si to prispôsobiť podľa seba, v rámci tých pro-striedkov, čo sme mali.

Aká bola tvoja predstava, s ktorou si do toho šiel?

Chcel som niečo medzi punkovým pod-nikom/squatom/a na druhej strane tam mala byť taká súčasná hudba, komplikované ex-perimentálne veci, ktoré tu robila akurát tak A4. Aj tá nás inšpirovala. Dramaturgia bola spojením týchto vplyvov. Priestor ostal surový, veľa sme tam toho nepomenili, chceli sme, aby ostal ten industriálny duch zachovaný. To bola pôvodne hala, kde sa skúšali káblové zväzky a vodiče, od šesťdesiatych rokov ten podnik fungoval. A volal sa VÚKI, Výskumnýústav káblov a izolantov.

Ako ste vnímali svoje miesto na bratislavskej scéne?

Fuga mala vyplniť medzeru, ktorá tam bola, pre experimentálnejšie a extrémnejšie veci. Volali sme muzikantov, ktorých sme mali radi a ktorých by sme v iných priestoroch nemohli urobiť. Lebo nájom býval dosť veľký. Jedine s Obludou sa vtedy dalo rozumne do-hodnúť, že len tak za pusinku, za elektrinu.

Aké boli začiatky, aké boli prvé akcie?

Začiatky boli naozaj ťažké. Ale to neboli mesiace, to boli roky. Prvé dva roky na Továrenskej boli naozaj ťažké, ľudia o tom nevedeli, lebo neja-kú extrémnu reklamu sme tomu nechceli robiť a ani sme to nevedeli spropagovať. Ľudia tam museli prísť za konkrétnou akciou alebo hudbou. Lebo Fuga nebola niekde na bulvári, kde by ľudia mali dôvod prísť aj kvôli niečo-mu inému. Bol tam len Batelier, Loft, ateliéry a Fuga. V noci tam nesvietilo svetlo, ulica bola tmavá a pomerne nebezpečná. Mesto nemalo záujem tam zaviesť osvetlenie, lebo pozemok pod ňou bol nevysporiadaný. Fugu sme založili s Tomášom – Tukym. Každý sme dali 2 500 Eur a bolo to. Barek nám pomáhal, robil pri bare, dramaturgiu, akcie. V začiatkoch sme doplácali. S Tomášom sme mali obaja svoju prácu. Ako tak sme to vedeli utiahnuť, aby sme mali aspoň na nájom. Naše frajerky a sem tam aj kamoši nám robili pri bare zadarmo. Málo ľudí vtedy chodilo na akcie. Aj pre promotérov to nebolo ľahké, lebo to nebol zabehnutý podnik. Aj bol ťažko nájditeľný. Vstup bol cez parkovisko, človek sa musel dostať do vnútrobloku. Továrenská nebola ulica, ale taká mŕtva cesta. Ale na-miesto toho, aby sme si s Batelierom konkurovali, tak sa nám darilo spolupracovať. Oni mali aj inú dramaturgiu. Niekedy sme sa stretli a spravili veľkú tanečnú akciu, skôr pre mladé ročníky. Dali sa tam spraviť aj tri stage, jeden veľký vo Fuge, druhý v Batelieri a tretí v Batelieri pri bare. Tým, že sme boli prepojení spoločnými dvera-mi, tak vznikol priestor aj o rozlohe 700 m2. Hudobne to nebolo nič zaujímavé, ale pomáhalo nám to prežívať. Nekonkurovali sme si, ale požičiavali sme si aj peniaze, aj ľudí a vznikala tam synergia. Prišli ľudia, išli sa najprv pozrieť do Fugy, potom do Bateliéru a rozhodli sa, kde je aká hudba a aká nálada.

Malo to výhody, že tam chodilo menej ľudí?

Malo, lebo každý, kto tam prišiel, prišiel za hudbou. Všetky akcie boli mierené na tú časť scény, ktorá sa vedela aj správaťa nebola problémová. Aj keď tam bola veľká pankáčina, kde bolo 100-200 ľudí, tak tí sa nebili, správali sa nor-málne. Keď ide človek v Bratislave niekam na diskotéku, ľuďom tam úplne drbe a sú na seba hnusní, tak toto bola u nás skôr výnimka. Tým, že som nemal veľa skúseností s takouto prácou, tak som zo začiatku citlivejšie vnímal rôzne prejavy ig-norancie návštevníkov. Napríklad niekto vystriekal hasia-ci prístroj na záchodoch, ktoré boli tak vzdialené, že sme nad nimi nemali kontrolu. Tam som sa naučil neriešiťto a byť nad vecou. Teraz keď sa niečo také stane, ho-dím to za hlavu, lebo sa to opakuje v takých intervaloch, že som sa s tým naučil vysporadúvať. Lebo v začiatkoch, keď sa také niečo udialo, tak som mal pocit, že je koniec, že kašlem na to, nemá to zmysel. Ale otriasol som sa a šiel ďalej.

Na čo si najradšej spomínaš zo starej Fugy?

Zo začiatku sme mali na sedenie a na ležanie veľa Tuli vakov. To boli tie z Uprisingu, keďtam horelo. Tak sme ich odkúpili za dobrú cenu a používali sme ich na sedenie. A keďbola nejaká divokejšia muzika, tak boli aj pogovačky, a vtedy to tam lietalo. Tak občas schytala aj tá veľká, 1,5 metrov dlhá mucha, čo sme mali zavesenú na strope. Alebo bubeník dostal Tuli vakom do bicích. Na grindcore či metale to bola pravidelná vec. Stará Fuga bola divokejšia, viac punk. Alebo Destruction pary. Dva mesiace – pol roka sme zhromažďovali, každý mohol prispieťniečím čo sa mohlo rozbiť: domáce spotrebiče, nábytok, hocičo. Vznikol taký priestor ohranič ený paletami a kobercami, aby to nelietalo na všetky strany. Bolo tam kopec spotrebičov, vázy, televízory, počítače, akurát hudobné nástroje sa nám nepodarilo zohnať. Ľudia dostali roxory, veľké kladivá, niektorí si priniesli aj ochranné pomôcky a aj priamo na pary veci, ktoré mohli rozbiť. Vyhlásilo sa to o polnoci, DJ pustil najhlasnejšiu vec čo mal, pustili sa stroboskopy, para. Hral tam industrial metal, hudba ktorou sa ľudia vyventilujú. Tam sa ľudia vyventilovali aj fyzicky. Aj ľahké zranenia boli. A za DJ- om chodili nasratí ľudia s krompáčmi, aby im zahral. Potom ešte 2 mesiace sme mali smeti v sklade.Niekedy sa tam ľudia aj vyzliekli, behali holí, a nikomu to nevadilo. Fuga nám slúžila aj ako klubovňa. Častokrát tam vznikali aj spontánne akcie. Keď sa zohnal nový zvuk, alebo chalani z Lazy Bastards si zohnali nové mašiny, tak si ich tam prišli otestovať. Fuga by nevznikla bez Lazy Bastards Soundsystemu, na ich reprákoch sme začínali. Mali sme tam potom istýčas aj dvojité stereo, kvázi kvadrofonické. S Fugou nám pomáhali ľudia ktorých sme poznali. Nebola to záležitosťlen malej skupinky, ale viacerých. DJ-i hrali za konzum, za kamarátsku cenu. My sme pomáhali scéne a scéna pomáhala nám. Dali sme niečo dokopy, ponúkli sme im to. My máme podmienky, ty si DJ alebo promotér a my za to nechceme veľa.Klub sa ale musí stále zlepšovať a vyvíjať, lebo nastáva stagnácia. A stagnácia je smrť. A preto sa to dostalo tam, kde to je teraz. Stále sme niečo zlepšovali, dávali sme dobré podmienky promotérom. Určite sa tým naštaroval bratislavský hudobnýživot. Veľa ľudí začalo robiť hudbu, veľa ľuďom sa rozšírili hudobné obzory. Veľa ľudí, čo sa báli, sme namotivovali, aby začali hrať a stali sa z nich zavedení DJ-ič i promotéri.

A prečo ste to robili, aj keď sa vám to finančne neoplácalo?

Lebo nás to bavilo. Je to ten najlepší job, aký si viem predstaviť.

Čo ti prvé napadne, keď sa povie Stará Fuga?

Kamaráti. Oplatí sa to robiť aj pre kamarátov.

Prečo ste sa museli vysťahovať?

Začalo sa tam stavať Twin City, začal tam ruch, stavba nás obmedzovala, tak sme intuitívne cítili, že sa musíme presunúť. Stým územím mali plány developeri, majiteľ pozemku nám stále zvyšoval nájom, až to bolo neúnosné. Ukázalo sa to ako najlepšia možnosť. A vďaka Gáborovi zo Starej Tržnice sme našli nový priestor.