Midl_space

Vlasta Kubušová, Miroslav Král: Teraz to urobme!

Zaznamenala: Zuzana Duchová

Keď partia šikovných spolužiakov nájde voľný priestor a zozbiera dosť nadšenia, talentu a jednoducho tvorí. V strede vznikajú veci.

Prečo a ako ste založili váš kultúrny priestor?

VK Všetci sme vtedy boli študenti VŠMU a chceli sme niečo robiť. Naše aktivity začali založením neziskovky Mladý pes, ktorú sme spolu sď alšími troma spolužiakmi z divadelného manažmentu a FITky zakladali s cieľom prezentovať tvorbu mladých umelcov cez rôzne multižánrové podujatia. Chýbali nám v Bratislave miesta či podujatia, ktoré by prepájali našich rovesníkov – tvorcov a dali im priestor sa ukázať. Zorganizovali sme niekoľko podujatí na rôznych miestach a neskôr sme našli aj ideálny kamenný priestor na Župnom námestí – midl_space. Pridalo sa ešte niekoľko spolužiakov z filmovej fakulty aišli sme do toho. MK Ja som mal obdobie, že som nechcel byť na škole. Zdalo sa mi, že všetko sa tam robilo iba na polovicu. Mal som silný popud robiť všetko naplno. Zrazu sa spolu stretlo dostatočné množstvo aktívnych ľudí. Ja som už predtým mapoval prázdne priestory – aj z dôvodu hľadania lacného podnájmu, keďže nie som z Bratislavy. Všimol som si prázdny výklad, v ktorom momentálne sídli reštaurácia Pulitzer, Dom novinárov. Zašiel som tam a opýtal som sa na podmienky. VK Nadchli sme sa pre to. Treba ešte poznamenať, že v tej dobe tu bolo málo slobodných kultúrnych priestorov, nebolo KC Dunaj ani Stará tržnica. MK Náš dočasný nájom bol nakoniec veľmi dočasný. Ako sme začali vyvíjať spontánnu aktivitu a priestor osídľovať, každý večer tam bolo množstvo ľudí. Vzbudzovalo to pozornosťa možno aj niekomu začalo prekážať. VK Na začiatku sme spolupracovali sVŠMU, premýšľali sme však nad dlhodobejším financovaním. Či vyberať dobrovoľné vstupné, alebo sa spojiťs inými organizáciami. Mohlo sa to stať aj akýmsi prezentačným výkladom školy. Ale na š kole napokon nebol až taký záujem. MK Ten priestor bol ozaj výborný v tom, ževýklad má priame prepojenie na ulicu. Pre divadlo, vizuálne umenie. MK Dostali sme kľúče a zrazu to bolo plné ľudí. Za prvé popoludnie sme mali spontánne vytvorený program na ďalšie dva mesiace. Všetci to chceli. Nič sme nemali, ale ľudia pomáhali. Trvalo to celé asi dva mesiace. Za ten čas sme zorganizovali vyše 40 podujatí. Respektíve, niektoré sa zorganizovali samy. Ten priestor bol otvorený prakticky stále, mali sme tam niekoľko výstav a vernisáží, na mieste sa tvorili diplomovky budúcich absolventov VŠVU, skúšalo sa tam divadelné predstavenie, pripravilo sa niekoľko workshopov, čítačiek, menších koncerov a premietaní. Pomáhal nám vtedy kde-kto, každý doniesol, čo mal – od reprákov, cez mikrofóny, niečo na sedenie, čistiace prostriedky. Bola to galéria aj pracovnýpriestor naraz. MK Pôvodne sme mali dlhodobejší plán. Ale tá aktivita bola taká intenzívna až nás majiteľ budovy, Slovenský syndikát novinárov, zastavil. Vyslovene nás vyhodili počas festivalu Multiplace. Zatemnili sme cez deňokná kvôli premietaniu a ich to pobúrilo, vraj sme „feťácke doupě”. Počas regulérneho kultúrneho programu s medzinárodnými hosťami nám proste vymenili zámok.

Čiže nastal určitý konflikt dvoch rôznych svetov? Povedzme konzervatívneho a živého, kreatívneho?

MK Aj taký konflikt, ale aj úplne praktický – chcela tam ísť reštaurácia. Nám sa začalo dariť, pokojne sme možno mohli urobiť kaviareň aj my… Ľudia tam chodili. VK Ten priestor samotný mal charak-ter. Nič podobné sme ani odvtedy nenašli. Cez tie obrovské sklá sa vlastne mladá kultúra otvorila verejnosti. Bol tam vzťah medzi interiérom a ulicou, často sme dnu premie-tali a vonku sedeli ľudia. Skvelé bolo, že tam chodili ľudia akéhokoľvek veku. Lebo proste išli okolo a nejaké dianie ich vtiahlo dnu. MKZozbierala sa tam zvláštna skupina ľudí. Aj ten názov vlastne mal symbolizovať stred či stret. Písali sme si rôzne slová po papierikoch a toto z toho vzniklo, trochu sme to poslovenčili, bola v tom aj akási hra. VK Potom sme založili neziskovku MIDL a začali robiť kreatívne rána v KC Dunaj. MK Ale presne tak to fungovalo; Gábor Bindics si všimol naše aktivity a oslovil nás. Ale už to malo inú intenzitu a začali sme sa venovať viac svojim veciam a škole. VK Bola tam presne tá potrebná energia, nebolo treba nejaký presný plán, len tá radosť: poďte všetci a ukážte, čo máte! A všetko sa dalo! Stále tam boli ľudia. Nakúkali z električky. Nejakýchlapík bol z toho nadšený a hovoril, že je to tam ako v New Yorku. MK Bolo to spontán-ne, ale nie úplne bez skúsenosti, na škole sme si všeličím prešli. VK Je tu toho teraz veľa. Ale na druhej strane mi chýbajú priestory, kde môžeš len tak prísť a sadnúť si, nie ako kaviareň, kde si musíš niečo kúpiť. Iba slobo-da, kde sa dá len tak byť.

Spolupracovali Vlasta Kubušová Miroslav Král Petra Slováková Cina Marcinková Simona Hrušovská