Batelier

Renaud Devaliere, Julien Guyonnaud: Všimli sme si slovenskú špecifickosť

Zaznamenala: Barbora Komarová

Batelier vznikol vďaka podobne naladeným umelcom pre všetkých so záujmom objavovať nové formy súčasnej hudby, umenia a kultúry, ktoré nie vždy zapadajú do predstáv o kultúre mainstreamovej spoločnosti. O tom ako fungovali, rozprávajú dvaja z troch zakladateľov.

Kedy a s akým zámerom ste Batelier založili?

RD

Batelier vznikol v roku 2010 ako výsledok stretnutia ľudí, ktorí pociťovali určitý nedostatok kultúry v Bratislave. Tými ľuďmi sme boli my, traja Francúzi – Jerome pomáhal hlavne s financovaním a logistikou, Julien najlepšie poznal slovenskú undergroundovú scénu, kde mal aj dostatok kontaktov a ja som sa venoval manažovaniu a financovaniu jednotlivých aktivít.

Žili sme na Slovensku už niekoľko rokov a hoci sme nepôsobili priamo v sektore kultúry, chýbali nám koncerty istého typu či priestor pre stretávanie sa. Takže Batelier vznikol z myšlienky priniesť niečo nové – alternatívne na bratislavskú scénu.

JG

Výhodou pre nás bolo, že pochádzame z Francúzska, kde je kultúra dosť vyzdvihovaná a podporovaná. Takže po príchode do Bratislavy bolo pomerne ľahké si povedať, že toto alebo tamto tu neexistuje. My sme vlastne nevymysleli niečo mimoriadne. Jednoducho sme sa len snažili odpozorovať, čo funguje inde, ale ešte nie v Bratislave, keďže tá bola vždy trochu „špeciálna”.

RD

Na Slovensku sme žili dostatočne dlhú dobu, počas ktorej sme mohli pozorovať tunajšiu kultúrnu scénu. Všimli sme si určitú slovenskú špecifickosť spočívajúcu nielen v množstve energie, ktorú lokálni umelci vynakladali na rôzne projekty, ale aj vo veľmi segmentovanej scéne.

Cieľom Batelieru bolo teda narušiť hranice medzi rôznymi skupinami a vytvoriť priestor pre stretávanie ľudí, ktorí možno nemajú rovnaký umelecký vkus.

Aké akcie ste tam organizovali?

RD

Batelier sme zamýšľali ako multižánrový priestor, kam ste si mohli prísť pozrieť výstavu lokálnych i zahraničných umelcov, divadelné predstavenie, film, koncert či navštíviť trh s výrobkami miestnych tvorcov. Snažili sme sa združiť rôzne odvetvia kultúry a otvoriť ich publiku. Okrem toho sme plánovali ponúknuť priestor ľuďom, ktorí nemajú miesto na svoje vlastné aktivity.

V tej dobe to boli rôzne skupiny alternatívnej kultúry, napríklad každý týždeň sme organizovali reggae koncerty alebo večery pre gotikov. Boli sme jedni z prvých, ktorí robili akcie venované LGBT, techno, underground, atď. Hoci boli medzi nimi aj veci, ktoré nás osobne nereprezentovali, usilovali sme sa otvoriť tým, ktorí potrebovali miesto na stretávanie.

V akých priestoroch sa Batelier nachádzal?

RD

Náš priestor sa počas rokov menil. Prvé dva roky to bola jedna miestnosť, ktorá v minulosti bola súčasťou továrne, no keďže bola obmedzujúca vzhľadom na ambície, ktoré sme v tej dobe mali, rozhodli sme sa ju opustiť.

JG

Hlavným problémom vtedy bolo, že sme museli prechádzať cez dvor, kde pracovali aj iné firmy. Nemohli sme mať teda otvorené každý deň, ale len cez víkendy alebo večery cez pracovný týždeň. Zároveň sme museli održiavať veľmi prísnu disciplínu, aby na druhý deň po akcii bolo všetko čisté. Bolo to dosť komplikované.

RD

Neskôr sme objavili, že za naším priestorom sa nachádza iný, oveľa lepší, otočený do ulice, s vlastnými toaletami, ktorý by nám poskytoval oveľa väčšiu nezávislosť. Takže sme sa rozšírili o ďalšiu miestnosť, rozdelenú na bar a sálu, čo nám umožňovalo flexibilitu vzhľadom na všetky akcie, ktoré sme robili.

Po roku sme si ale uvedomili, že mať dve veľké sály a bar nie je organizačne ani finančne udržateľné. Rozhodli sme sa teda spojiť s ľuďmi, ktorí chceli tiež pracovať v kultúre a hudbe, no v trochu inom štýle než my. Nakoniec sme ten prvý priestor dali do podnájmu a vznikla Fuga. Do určitej miery sme spolunažívali, mali sme nejaké spoločné akcie, ale jednalo sa o dve oddelené entity, dva oddelené podniky.

Od roku 2012 tento „nový” Batelier fungoval väčšinu dní v týždni a naďalej ponúkal rôznorodý program, vrátane pravidelne sa meniacich výstav, koncertov, divadelných predstavení či filmových premietaní. Zúčastňovali sme sa na festivaloch nielen v Bratislave (BLAF, OFF, Medzinárodný filmový festival, atď.), ale už aj mimo nej.

Ako Batelier sme participovali na jednej veľkej výstave vo Viedni alebo na festivale Street Art Communication v Košiciach. V tomto období sa z nás vlastne stala skupina ľudí, ktorí nie sú fixovaní na konkrétny priestor, ale ktorí sídlia na jednom mieste, no intervenujú aj inam.

Mohli by ste rozvinúť tému vašich spoluprác a projektov Street Art Festival a Batelier Records?

RD

Batelier bola súkromná iniciatíva, z istej časti stratová. Nikdy sme nedostali grant alebo externú podporu. Bol to podnik, ktorý žil zo svojich akcií a baru. Aj preto sme sa rozhodli pre spolupráce s partnermi, ktorí nám pomohli rozvinúť sekcie divadla, kina, atď. Okrem toho sme vytvorili dva väčšie projekty – Street Art Festival (v spolupráci so združením Euforion) a Batelier Records.

Cieľom Street Art Festivalu bolo využiť mesto. Hoci považujeme Bratislavu za mesto s istým čarom, musíme uznať, že má aj svoje nedostatky. Mali sme teda v úmysle sem priniesť trocha farby, umenia či nový program, ktorý bol v súlade s našou myšlienkou otvorenosti.

Chceli sme ľuďom prezentovať pre nás dôležitú ideu o umení pre všetkých, ktoré môžeme objavovať priamo v uliciach a nemusíme za ním ísť do galérie. V tomto duchu sme festival zakladali a naďalej pokračujeme v jeho organizovaní. Práve pracujeme na jeho ďalšom vydaní, ktoré by malo byť oveľa väčšie ako tie predošlé.

Druhým projektom je Batelier Records, ktorý vznikol na základe stretnutí s našimi kamarátmi zo skupiny Medial Banana. Vlastne sme sa len snažili pomôcť im vydať album, no následne nám volali ďalší s prosbami o vydanie ich hudby. Napokon to, čo bolo iba vybočením z bežných aktivít, sa po zavretí Batelieru stalo hlavnou náplňou našej práce. Dnes už vydávame umelcov z celého sveta – z Jamajky, Kene, atď.

Čo spôsobilo zánik Batelieru?

RD

Batelier bol projekt náročný nielen fyzicky, ale aj psychicky. Museli sme vytvárať program na niekoľko dní do týždňa, častokrát sme tam boli od jedenástej ráno do šiestej nasledujúceho dňa. Publikum v Bratislave sa prestriedalo a v istom momente sme sa ocitli pred obecenstvom, ktoré sme nepoznali a bolo iné ako v čase, keď sme otvárali.

Batelier sa postupne akoby transformoval na Batelier Records, ktorý je pre nás možnosťou ako pokračovať v rovnakom duchu, ale spôsobom, ktorý nám viac vyhovuje – už sme starší, vyrástli sme, máme rodiny.

Bola to teda skôr súhra viacerých faktorov?

RD

Myslím, že tam nebol len jeden dôvod, prečo sme zavreli. V prvom rade sme sídlili v budove, ktorá bola určená na demoláciu. Taktiež vzťahy s ľuďmi, ktorí ju mali na starosti, neboli nikdy jednoduché. Patrili do inej generácie a nerozumeli tomu, čo sme sa tam snažili robiť.

Úlohu tiež zohralo, že priestor, ktorý sme obývali, sa postupne stával príliš náročným na financovanie. Začali sme mať aj iné aktivity, ktoré vyžadovali viac času. Celú túto situáciu ešte zhoršila výstavba v okolí Továrenskej, z ktorej sa stávalo stavenisko a v takom prostredí nebolo možné pokračovať. V tej dobe to proste malo svoju logiku a keby som sa vrátil späť do toho momentu, urobil by som rovnakú vec.

Zakladatelia

Renaud Devaliere Julien Guyonnaud Jerome Laubion