Juraj Kubica, Matej Nemček, Martin Habovštiak: Kto sa rozhodne spraviť niečo prospešné, má príležitosť

Zaznamenala: Zuzana Duchová

V takmer každom veľkom meste je aspoň jeden hackerspace: miesto, kde sa stretávajú zvedaví ľudia ochotní experimentovať s elektronikou, počítačmi, 3D tlačou a vymýšľať vychytávky použiteľné v živote. V Bratislave sa v roku 2009 žiadny takýto priestor nenachádzal, ale vznikla komunita ľudí, ktorí by boli ochotní ho vytvoriť, prevádzkovať a používať. Keď sa „prípravný tím” prvýraz nevmestil do kaviarne, v ktorej sa stretával, bolo jasné, že nič nebráni tento sen zrealizovať.

Kedy ste začali?

Progressbar začínal v roku 2010 núdzovo v jednej maličkej miestnosti na Panskej 13, ktorú nám prenajal jeden z členov, Daniel Hromada. Skupinka nadšencov sa stretávala niekoľko týždňov v teraz už tiež neexistujúcom Cafe Merian na Tallerovej ulici.

Povedali sme si, že chceme založiť hackerspace – to je komunitný priestor pre hackerov, ale aj umelcov a iných technologických nadšencov. Inšpiroval nás aj Metalab vo Viedni, ktorý vznikol v roku 2006.

Mohlo nás vtedy byť asi 20, komunita sa poznala hlavne z okruhu portálov Kyberia a Hysteria. Daniel mal voľný priestor na Panskej a ponúkol nám ho. Bola to len jedna miestnosť, do ktorej sme sa ani poriadne nevošli, ale prežili sme tam jednu zimu. Od začiatku roka 2011 sme začali využívať veľmi zaujímavé priestory vedľa Medickej záhrady na Cukrovej 14.

To bolo presne to, čo sme chceli. Bývalá stolárska dielňa vo dvore s dvoma väčšími miestnosťami, plus toaleta, sklad a kuchynka. Bolo to úplne prázdne, ale vedeli sme si to vhodne zariadiť. Bolo to dobre dostupné, ani nebol veľký problém s hlukom z akcií. Možno by sme tam boli doteraz, ale majitelia budovy sa rozhodli pre rekonštrukciu a dali nám slušnú výpovednú lehotu. Pri ďalšom hľadaní sme našli priestory na Michalskej 3, v Jesenákovom paláci.

Ako by ste opísali vplyv priestoru na vaše aktivity? Je v tom rozdiel?

Priestory sú samozrejme formujúce pre činnosť. Priestor musí byť dostatočne veľký na zamýšľaný typ aktivít. Progressbar, ako aj iné hackerspace vo svete, má široký záber aktivít.

Potrebujeme jednu väčšiu miestnosť, kde sa dajú robiť prednášky či iné spoločenské podujatia. Oddelená miestnosť je potrebná pre dielňu či laboratórium. Môže tam byť hluk, prípadne výpary z rôznych fabrikácií. Napríklad tlač na 3D tlačiarňach vyžaduje aj prácu s acetónom. Ďalej je nutné sociálne zázemie. My využívame jeden priestor aj ako co-working.

Aj keby sme boli nútení hľadať ďalšie priestory, dobrá variabilita miestností je pre nás nevyhnutnou podmienkou. Dôležitá je aj dobrá dostupnosť. Keď sme hľadali prvé priestory, zvažovali sme priestory vo Výskumnom ústave zváračskom, ale bol tam komplikovaný vstup cez vrátnicu, ktorý by obmedzoval napríklad v nočnom prístupe.

Cukrová mala „undergroundovejší” charakter. Myslím si, že aj akcie, ktoré sme organizovali v minulosti, zohľadňovali túto industriálnu atmosféru, ktorá k technologickým klubom patrí. V Jesenákovom paláci sme spokojní, vysoké stropy a presvetlené miestnosti majú svoje výhody. Nie je to klasický stereotyp pre hackerspace, ktoré sú väčšinou niekde v podzemí.

Je to komerčne neprenajateľný priestor. Sme na poschodí bez výťahu. Do pešej zóny je komplikovaný prístup autom. Je to pamiatka, nedajú sa robiť väčšie stavebné zásahy, na byt je to príliš veľké. Roky to bolo prázdne a majitelia sú snáď aj radi, že nás tam majú, až na drobné nezhody s niektorými obyvateľmi pre občasnú hlučnosť alebo fajčenie na pavlači.

Aký je recept na udržateľnosť komunitného priestoru?

Hlavne nemať problémy s hlukom a susedmi. V našom súčasnom priestore boli problémy len sporadicky. Ideálne miesto je čo najbližšie v centre a čo najmenej obmedzujúce susedov hlukom. Niektorí členovia sa sťažujú na ťažké parkovanie, iní sa tešia, že majú kde odstaviť bicykel.

Aké sú vaše aktivity?

Máme tu napríklad poličku s knihami, ktoré sa dajú požičať. Princípom hackerspace je akási klubovňa, kde sa ľudia majú fyzicky stretávať, lebo online komunít je veľa, ale živých miest, kde sa môžu ľudia stretávať na nekomerčnú tvorivú činnosť, je málo. Tu sa ľudia môžu stretávať a niečo robiť alebo byť s kamarátmi. Deklarujeme, že by to mal byť otvorený priestor.

Mali sme tu všelijaké aktivity, aj fotografov, výtvarníkov. Najväčší dôraz je na hackerov, ale nevyzerá to tu tak, že tu sedí 10 ľudí s notebookom a hackuje banku. Robí sa v dielni s hardvérom. Fungujú aj neformálne stretnutia. Sme za tzv. aktokraciu – kto sa rozhodne spraviť nie čo prospešné, má príležitosť. Máme dohodu, že plánované využitie priestorov je potrebné zaznačiť v kalendári, aby nedochádzalo k organizačným kolíziám.

Veľa o aktivitách vlastne hovorí zbežný pohľad do kalendára. Od stretnutí psychológov, cez herné skupiny, astronomický klub, výtvarné dielne pre deti z detského domova či stretnutie budúcich absolventiek informatiky.

Medzi spriaznené organizácie patria napríklad Mladý pes, Ženy v IT, Fablab, FA STU; česká skupina Ztohoven tu mala premiéru projektu Občan K., výtvarník Matej Vakula dotiahol rôzne projekty, VŠVU. Najnovšie máme aj spoluprácu s Goetheho inštitútom a zapojili sme sa do medzinárodnej spolupráce s podobnými organizáciami v Česku a Poľsku.

Podporujeme aj najrôznejšie startupy, ktoré u nás môžu dostať priestor na rozbeh svojej aktivity. Máme pomerne širokú skupinu návštevníkov, ľudia už medzi sebou vedia, čo sa tu dá robiť. Nás naopak podporujú napríklad Pixelfederation, Nethemba, Digmia a i.

Zmenila sa štruktúra aktivít odkedy ste opustili predošlé priestory?

Zo začiatku to bolo viac orientované na témy „security”, postupne dominoval hardvér, potom zas programovanie… Nemáme programového lídra, ktorý by stanovoval, čo sa bude diať.

Hackerspace sú rôzne, prechádzajú transformáciami, niektoré sú umeleckejšie, po pivniciach. Napríklad taký český Paralelní Polis je už niečo ako hackerspace 3.0 – v strede majú jadro spoločného života, hore veľkú sálu, v podzemí sa vyrába – 3D tlačiarne, hardvér atď. U nás nemáme toľko podlaží, ale snažíme sa o také delenie tiež.

S trochou nadsádzky môžeme tiež povedať, že sme pokračovatelia toho, o čo sa v 80. rokoch snažili kluby Zväzarmu. Podobných priestorov je vo svete minimálne 300 (súpis: http://hackerspaces.org/). Ľudia s rovnakými záujmami sa proste priťahujú a funguje to.

Máte aj ďalšie plány?

Opakovane sme zvažovali možnosti presťahovať sa do ešte väčších priestorov. Je to aj otázka financií a ďalších zdrojov. Ďalšou možnosťou vývoja je otvoriť si aj skutočný bar. Máme názov Progressbar a ľudia sa pýtajú, kde je ten bar? Už nás ani nebaví vysvetľovať, že názov vychádza z pomenovania toho prúžku, čo zobrazuje načítavanie obsahu v prehliadači.

Spolupracovali

Juraj Kubica Matej Nemček Martin Habovštiak a ďalší