Intergalaktická Obluda

Tomáš: To, čo bolo kedysi alternatívou, je dnes mainstream

Zaznamenala: Zuzana Duchová

S Tomášom z kapely Beton sme sa rozprávali o legendárnej Oblude pod Kramármi, punkovej scéne, organizovaní koncertov a o politike.

Ako vznikol klub Intergalaktická Obluda?

Predtým tam bol podnik Hopa. Myslím, že ho viedol chlapík, ktorý predtým prevádzkoval krčmu v zaniknutom amfiteátri na Búdkovej. Netuším, prečo tam skončili a začali robiť toto. Potom skončili aj s tým a hneď na to vznikla Obluda.

Klub fungoval päť rokov a poslednou akciou v Oblude bol koncert kapely Rozpor. Prečo to skončilo? Viaceré dôvody sa spojili dokopy – myslím, že prevádzkara to už trochu prestalo baviť, prestalo chodiť toľko ľudí a v tom čase tiež vznikla Fuga na Továrenskej.

Ako často sa tam diali akcie?

Aj to mohol byť problém. Akcií už bolo toľko, že začalo chodiť menej ľudí. Rozmaznali sa. Najprv boli dvakrát za týždeň a tým, že klub bol nový, ľudia tam chodili. Začalo to ako punkový klub a postupne sa otvoril aj ostatným žánrom. Akcie boli pomerne nahusto, ku koncu takmer každý druhý deň.

Aký typ publika tam chodil?

Obluda bola zameraná na veľmi okrajovú alternatívu – punk, metal alebo elektroniku. Aj v rámci týchto žánrov išlo o vyslovene okrajové verzie. Snažili sa robiť veci na princípe do-it-yourself, nebyť závislí od nikoho. Teraz napríklad Fuga spolupracuje s rádiom, toto bolo striktne „punkové”.

Z čoho teda Obluda prežívala?

Bar a vstupné. Veľa záviselo od jednotlivých organizátorov. Niektoré akcie robil aj samotný prevádzkar, ale väčšina bola pripravovaná zvonka.

Čo si teda robil ty v rámci klubu?

Presne toto. Nebola tam pevná štruktúra a organizácia ľudí. Všetci organizátori sme sa poznali a prevádzkar sa staral v tomto prípade o kalendár, kde si ľudia rezervovali dátumy. Bolo to na veľmi kamarátskej báze a dôvere. Dalo sa spoľahnúť na to, že s mojou akciou nebude problém.

A aké bývali problémy?

Jedným z najdôležitejších znakov Obludy bolo, že vyznávala nekompromisný antifašizmus. Keď bol koncert, kde sa objavila kapela, ktorá nemala problém vystupovať aj s „pofidérnejšími” skupinami, zvyčajne už takého človeka nezavolali urobiť ďalšiu akciu.

Dnes to možno vyznieva inak, ale v tej dobe nerezonovala táto téma toľko v mainstreame. Keď si niekto zadal takéto striktné pravidlá, niektorí ľudia tomu ani nerozumeli, ani ich to nezaujímalo. Politika tohto klubu bola však popri hudobnej produkcii veľmi dôležitá. Antifašizmus bola zásadná téma a organizátori to museli akceptovať.

Veľa ľudí, čo fungovalo v Oblude, vyšlo z DIY punkovej scény, ako aj ja. Punková scéna, ktorá sa dištancuje od kontaktu s mainstreamom. Tam má korene trebárs kapela Čad, Pišta Vandal, aj mnoho iných. V 90. rokoch sa táto scéna rozbehla, vtedy bol jej boom. Fungoval klub na Kominárskej, Účko, ale potom sa z toho stal trochu problém – pankáčov nikto nechcel, pretože negenerovali profit a zároveň sa občas diali výtržnosti. Takže istú dobu sa scéna koncentrovala v priestore garáží pod Prístavným mostom.

„Na garážach” boli už prvé koncerty v roku 1986, čo viem cez bubeníka Mikka z kapiel Bratislavské dievčatá, Heretix a Barbus. Koncerty sa tam zvykli robiť až do nultých rokov. Garážam sa venuje aj špeciálna 20-stranová príloha českého zinu Hluboká orba. Robievali sme tam akcie aj my, okrem toho aj v Stoke a Propelleri, ale prakticky neexistoval klub pre túto scénu.

Keď prišla v roku 2008 Obluda, bolo to založené s cieľom vytvoriť konečne priestor na takéto akcie. Samozrejme, že iba z toho sa nedá uživiť podnik. Takže bola otvorená širšiemu spektru žánrov a vďaka tomu to aj fungovalo.

Na ktoré akcie rád spomínaš?

Hrali tam kapely, ktoré v rámci alternatívnej scény znamenajú ozaj veľa a pritiahli stovky ľudí. Veľkou akciou so zahraničnými účinkujúcimi bol napríklad koncert kapely Death by Stereo, ktorý sa podaril vďaka kontaktom jedného z organizátorov. Hudobníci si veľmi pochvaľovali, že nehrali v nejakom klasickom priestore. Alebo kapela Ratos de Porao z Brazílie, Davová psychóza, Tragedy, Doom… legendy z 80. rokov.

Takisto sme však robili koncerty aj začiatočníkom. Diali sa tam aj benefičné akcie pre Anarchist Black Cross, na ochranu zvierat a podobne.

Čo robili ľudia z Obludy potom?

Začali s tým traja chalani. O jednom som stratil prehľad, s ďalším sa stretávam, ale už sa nezapája. Najviac to ťahal jeden, hovorme mu prevádzkar, s frajerkou. Nechcem ich príliš menovať, kvôli neslávnym útokom neonacistov. Zveľadili aj okolie, záhradu, začínali tam aj Vegánske hody.

Potom prišla prvá Fuga na Továrenskej a bolo to iné. Bolo to samozrejme príbuzné, ale jadro tohto priestoru pochádzalo skôr z free techno scény. Rozdiel bol aj v tom, že Fuga nemala takú politickú agendu, bola otvorená viacerým veciam. Obluda bola vyslovene tŕňom v oku neonacistov. Zaujímavý je aj posun, ktorý si uvedomujem až teraz – to, čo bolo kedysi alternatívou, je dnes mainstream.