Martin Brix: Doteraz si ľudia pamätajú na tie žúrky!

Zaznamenala: Zuzana Duchová

Aký bol vzťah vášho združenia k Cvernovke?

Boli sme tam dva roky. Neprišli sme s tým,že by sme si chceli prenajať priestor a robiťakcie, ale začínali sme s Urban Marketoma projekty sa nabaľovali. Nakontaktovali smesa na vtedajšiu pani prevádzkarku a spravilisme prvú akciu. Bol to prvý všeobecný kontakts Cvernovkou ako takou. Rozmýšľali sme,čo bude na jar, ešte sme študovali architektúru. Chceli sme si prenajať spoločný ateliér,pracovať spolu, každý by mal svoj stôl a robilsvoje. Vtedy nám ponúkli priestor Bavlny.Priestor bol však veľmi veľký pre šiestich, taksme si povedali, že by sme mohli robiť ajnejaké akcie. Ale jediný priestor, kde bolo povolenérobiť verejné akcie, bola Galleria. Bolataká dohoda. Akurát sa blížil 1. máj, takžejarným Urban Marketom sme to celé spustili.Akcia sa podarila, ľudia boli spokojní a nadšenípriestorom, my sme boli spokojní a nadšenípriestorom tiež. Ideál. Po Urban Markete,šup do reálneho života. Škola, diplomovka,architektúra a hlavne premýšľanie čo (ČO)s budúcnosťou. Po „pivkových” debatách smesa v kruhu najbližších spolužiakov – architektov– kamarátov, rozhodli skúsiť si nájsťpriestor, kde budeme mať všetci svoj vlastnýspoločný ateliér. Čo čert nechcel, do cesty sanám stavia Cvernovka. Prebehlo pár rokovaní,dohôd a keď preskočím administratívu, v apríli2011 si do rúk berieme Galleriu Cvernovka.Aj keď už nie so zámerom mať tu ateliér, alezačať sa venovať kultúrno-spoločenskýmaktivitám a organizovaniu rôznych podujatí. Činnosť sme začali „grandiózne”. Deň otvorenýchdverí ateliérov, ktorý sa v Cvernovkekonával vždy 1. mája, sa stal súčasťou nášhojarného Urban Marketu (alebo my sme sastali súčasťou prvého mája) a týmto spojenímzačala „nová” etapa, ako Urban Marketov, takaj celého „života” v Cvernovke. Po letných prázdninách, čiže po „uhorkovej”sezóne 2011, sa život v Cvernovke radikálnezmenil a budova začala žiť (aj keď ani predtým nebola mŕtva, no začala byť viac naočiach verejnosti). Na podujatiach rôznychtypov (od koncertov, módnych prehliadok,urban marketov, párty, osláv, prednášok, diskusií,výstav cez firemné akcie, svadby až pofotenia a natáčania klipov, či reklám a mnohoďalších iných typov podujatí) sa tu striedalitýždenne stovky ľudí všetkých vekovýchkategórií. Polouzavretý priestor sa odrazu stalprístupný pre verejnosť. Pred nami bol rok,ktorý sme si ani vo sne nevedeli predstaviť.Nespočetné množstvo spoluprác, netradičnýchpodujatí, spoločenských eventov, výstav,zábav a iných typov kultúrnych aktivít. GetPhysical, Stay Fresh, Goldsprint – Zelená tvár,Winter a Spring Urban Markety, Noci Architektov,Módne prehliadky Lenky Sršňovej,Cappo di tutti party, Cena Oskára Čepana,Marika Majorová, Beánia VŠVU, Asking Architecture,Poľský inštitút, Haf & Beyuz a mnohoďalších patrili k priestoru.

Kedy ste skončili?

Nemali sme jasnú dramaturgiu,ale priestor bol tak zaujímavý, že ľudípriťahoval „sám”. Mali sme okolo seba istúkomunitu a šlo to samospádom. Robili smeveľmi veľa rôznorodých akcií. Priestor bol akotaký chameleón, všetkému sa dal prispôsobiť. Aj dve akcie za týždeň. Niekedy sa mesiacnič nedialo alebo raz bol mesačný workshoplomografie, rôzne veci.

Prečo ste skončili?

Väčšinu akcií, či už viacalebo menej komerčných, sme robili z nadšenia.Organizoval sa Dúhový pochod a oslovilinás na sprievodné podujatie. Nám to nerobiloproblém, ale tým, že táto akcia bola veľmisledovaná z hľadiska bezpečnosti, oslovilo násmesto, ktoré sa o tom dozvedelo, že také niečoby sa tam nemalo diať. V papieroch stálo,že si prenajímame sklad, čiže akcie takéhototypu sa tam nemali čo diať. Dovtedy to niktoneriešil, proste to bolo ticho tolerované. Ažna tento prípad. Všetky akcie tam v podstate boli na „dobréslovo”, ale o tom sa vtedy tak nehovorilo.Nemali tam čo hľadať cudzí ľudia, ale niktoto nikdy neriešil, načo aj. Nič sa nikdy nestalo,už je to aj celé za nami… Pol roka predtým,než sme náš priestor zavreli, sme sa tedadozvedeli, že je s tým veľký problém. Alechceli sme robiť akcie, boli sme už s viacerýmiľuďmi dohodnutí, čo sme nechceli rušiť.Ale už sme každú ďalšiu akciu nerobili v takejpohode, ako keď sme tieto všetky okolnostineriešili. Už sa logicky stratila motivácia. Bolisme vyčerpaní po tom polroku, koľko máčlovek ešte tŕpnuť, či sa niečo nestane? Alebosa chystať na návštevu policajtov a tváriť sa,že je to súkromná akcia? Hovorilo sa, že za tomôže mesto. V podstate sme tam ani nikdynemohli byť. Vždy sa dá hľadať cesta, ale totosi nikto nechcel dovoliť, bolo by to „naňho”.Takže sme sa dohodli, že ďalej tam nič robiť nebudeme. Priestor ďalej prebral Connect,boli vtedy zadobre s majiteľom. Podľa môjhonázoru to už nemalo takú energiu ako keďsme tam boli my. Nie, neboli sme žiaden klub, žiadne kultúrnecentrum. Nerobili sme pravidelné akcie a nemalisme program na mesiac dopredu. Nemalisme koncept ani plán. Nehrali sme sa na alternatívua vonkoncom už nie ani na komerciu.Boli sme úplne iní. Otvorení. Neviem, či smeboli „pankáči”? Neviem, či sme boli jedineční? Z jednej strany kritizovaní, z tej druhej obdivovaní.Ale tak to býva. Z Gallerie Cvernovka sastal pojem, z Cvernovky fenomén. Veľký progres,od menších zriedkavých podujatí v rokoch2009 a 2010 až po tisíce návštevníkov a stovkyakcií v rokoch 2011 a 2012.

Dynamika spontánneho fungovania „zdola” má niekedy zvláštnu logiku, čo podľa teba funguje?

Preto to podľa mňa fungovalo, kvôlitej spontánnosti a atmosfére. Prvýkrát v životesem vtedy prišiel kamarát z Luxemburgua bol úplne unesený, že je v New Yorku. Niekedyvšak príliš veľká sloboda a voľnosť nie jedobrá. Ľudia tam niekedy robili aj zle. Narážalosa aj na ko-existovanie a symbiózu sovšetkými ostatnými nájomníkmi. Niekto tamchcel normálne pracovať a zrazu bola nejakáakcia, ktorá nie vždy bola pokojná a umelecká.Niekedy sa našiel jednotlivec, ktorý poškodilniekomu inému ateliér a toto sme všetkomuseli riešiť. Ale zas boli akcie, ktoré prešliharmonicky. Stávalo sa všeličo. Napríklad napokojnú architektonickú akciu prišiel chalan,ktorý sa opil a prekopol stenu na WC. Paradoxnesi myslím, že čím menšia akcia, pokiaľnie si strážený davom okolo, tak tým horšie.Bola väčšia pravdepodobnosť, že budú nejakévýtržnosti, keď bolo 10 ľudí, ako nejaký veľkýkoncert. Funguje sociálna kontrola. Skvelesa vydarili prvé máje, Urban Markety, keď savšetci spojili. To bola taká atmosféra, ktorúsa už ťažko podarí nájsť. Pritom to bolo veľké,všade sa dialo niečo iné. Bolo to komunitné.Všeličo sa organizovalo, ale aj naše komornejšieakcie, doteraz si ľudia pamätajú na tiežúrky.

Myslíš, že má šancu sa niečo také vytvoriť na Račianskej?

Neviem to ešte posúdiť. V Bratislaveneprídu ľudia niekam mimo centra.Keď už je niečo mimo, už aj taká A4, ľudia sipovedia: nejdem tam, idem radšej v meste napivo… Cvernovka bola na tom ešte dobre, žemala polohu na okraji Starého Mesta a Ružinova.Tohto sa trochu bojím. Viac premýšľaš,či ideš do takých vzdialenejších oblastí. Musíbyť silnejší program, nejdeš len náhodou okolo.Nová škola, alebo ako to budú nazývať, máurčite veľmi silnú komunitu. Ale či tam budúchodievať ľudia na akcie, a aké akcie tambudú, to fakt neviem. Možno budú musieťbyť väčšie. Nechcem to brať skepticky, keďje niečo dobré, tak to podľa mňa bude maťúspech. Ale v Bratislave je isto väčšina ľudítaká, že kultúrny program rieši až ako druhoradý,po zábave. Podľa mňa nová Cvernovkabude niečo ako Rafinery Gallery, že keď jeniečo dobré, tak tam zájdeš, super priestor,ale že by som tam chodil pravidelne…

Myslíš, že stará Cvernovka by bola udržateľná? Čo by sa muselo zmeniť? Fungovalo by to, keby sa našla napríklad energia na rekonštrukciu?

Ja si myslím, že áno. Tá energia tamaj bola, ale sa presunula inde. Neviem síce,čo presne a ako by to malo fungovať, ale tým,že to tam takto fungovalo roky, bolo to náročné.Ale malo to vybudované slušné meno.Napriek tomu sa našli ľudia, ktorých som tamzobral na záverečnú párty prvýkrát.

Veď to je dobre, stále to máš komu sprostredkovávať.

Nie je to stále o týchistých ľuďoch. My sme mali v Cvernovkenormálne rodinnú promočnú večeru. Povedalisme si, že nepôjdeme normálne do podniku.Rodina sa zvonka celkom čudovala, kam toideme, ale vo vnútri boli nadšení. Boli tamsvadby. Priestor živili aj komerčné eventy,točili sa tam reklamy. Prekvapilo ma, ako rýchlo prišla deštrukcia.Doslova za pár dní bolo všetko rozobrané.A budovanie trvá roky. Pre nás neprišla rýchlo,my sme to už nejaký čas vedeli.

Spolupracovali

Galleria Cvernovka prevádzkovaná združením Čerstvé ovocie Išli sme do toho v zložení: Martin Brix, Tomáš Augustín, Dalibor Vidiečan, úzko nám pomáhali aj: Michal Marcinov, Daniel Furdík, Michaela Kesanová, Martina Kalusová (dnes Pulmanová), ostatok sa potom pripájal, odpájal a podobne… ZIMMERFREI, yourDesign/Čerstvé Ovocie, Martin Skoček, Jakub Kolarovič, Andrej Olah – GRAU, Cina Marcinková – Drevená Helena, Ové Pictures, Michal Marcinov – LABAK