Rez mestom

Michal Čudrnák: Najvác dobrá akcia!

Zaznamenala: Zuzana Duchová

„No najvác dobrá akcia, úplne free som sa tam cítil, že normál. Keď som došiel naspať do mesta v nedeľu ráno o 9:00, tak som úplne nechápal ľudí v električke, ani na uliciach, proste som zreteľne cítil, že oni tam neboli :) Taký ten odstup, ktorý vždy mám, keď sa vrátim z miest, kde je vážne super!“ Marky 06. 06. 2006

Ako ste prišli k nápadu na podujatie v opustenej budove a čo tomu predchádzalo?

Pred Rezom mestom bol ešte Rez ulicou. Bolo to niečo podobné, len v menšej mierke. Prezentovali sme systematicky na jednom mieste kultúru ulice. Fungovali sme vtedy v rámci A4 a chceli sme zorganizovať niečo, čo vystúpi z galerijného priestoru.

Aby sme to ešte dovysvetlili, A4 založili pôvodne 4 nezávislé združenia, ja som pôsobil v Burundi, ktoré potom tiež prestalo v pôvodnom zložení fungovať a malo nasledovníkov 13 kubikov a nás, združenie Itchy bit. Ako Itchy bit sme už organizovali Rez mestom, a to v rámci medzinárodného projektu Radio Territories.

Rez ulicou teda pozostával z graffiti session po stenách Národného osvetového centra, čo bol asi najradikálnejší oficiálny poulično-umelecký počin v tej dobe a v tom priestore. Z Kolárskej ulice sme budovu oblepili sadrokartónom. Písal sa rok 2005.

Koľko prišlo na Rez mestom ľudí a aký bol ešte ďalší dopad celého podujatia?

Za celé dva dni sa tam otočilo veľa ľudí. Keď sme odchádzali, povedal nám jeden chalan, že sa cítil na chvíľu ako v Berlíne. Vtedy to bolo unikátne, teraz je možno takých akcií viac, sú menej punkové a kvalitne zorganizované. Toto bolo postavené na širokej účasti ľudí a komunitnom zapojení.

Boli sme blízki kamaráti s istými ľuďmi, preto tam napríklad hrali Urbsounds a nie niekto iný. Stálo to na myšlienke zobrať nepoužívaný priestor a pretvoriť ho. Keď sa teraz dejú akcie mimo klasických priestorov, klubov, tak to ľudia ocenia.

Priestor má veľký vplyv na to, ako vyznie kultúrne podujatie. Na nás nadviazalo viacero vecí, napríklad v Rači sa diali akcie v nemeckom kultúrnom dome, v podzemí. V petržalskom depe bolo veľa podujatí. Nebolo sofistikované PR, sociálne siete. Nebol to zase úplný underground, veľa vecí podporovalo Rádio_FM, ale plagáty sme si lepili hlavne sami. Nám prišlo napriek tomu veľa ľudí.

Šťastie bolo, že neprišiel nikto, kto nemal. Kolovali chýry o skínoch. Bola tam možnosť istého konfliktu. Vlastne to bolo dosť odvážne, nemali sme samozrejme ochranku ani nič. Teraz by si to asi ľudia nedovolili.

Mám pocit, že je scéna viac profesionalizovaná. Že ľudia vo veku ako sme vtedy boli my robia akcie inak. Aj my sme boli organizovaní v občianskom združení a mali sme nejaké peniaze.

Riešili sme vlastne tému internetového rádia TLIS a jeho možnosti vysielania z iných priestorov, rádia a verejných priestorov všeobecne. Bola to jedna z akcií, pokrytá aj z tohto projektu Radio Territories. TLIS robí takéto pop-up vysielania doteraz, boli aj v Cvernovke na akcii 1. máj.

Skvelé bolo, že to bolo zorganizované s minimálnymi finančnými nákladmi. Najdrahšie boli kontajnery na smeti. Budovu sme totiž dostali na prenájom za symbolické nájomné od ŽSR a za prísľub, že ju upraceme.

Zaujímavou témou je aj to, ako tieto aktivity dokumentovať. Nezávislá scéna je mimo klasických archívov a knižníc. Ideálne by bolo mať aj všetky pôvodné materiály, pretože všetky neskoršie interpretácie sú poplatné dobe alebo autorovi dokumentácie. Myslím plagáty, tlačové správy atď. Minimálne grafický dizajn by sa dal zozbierať. Naše vizuály robila Ana.

Dôležitou zložkou Rezu mestom bola otvorenosť. Bol daný a ohlásený program, ale aj výzva, že ľudia sa mohli spontánne pripojiť. Prišli práve dark-industrial umelci. V Burundi a ďalej Itchy bit-e sa prelínali hlavne ľudia z oblasti umenia s technickými oblasťami.

Teraz funguje napríklad Progressbar, Mladý pes, tiež je tam prepojenie techniky s umením. Pravdaže, výzva bola aj cielená, nešlo o to robiť absolútne čokoľvek. Na mieste sme im prideľovali niektoré miestnosti.

Bolo to ako chodiť po modelovom dome a nakúkať každému do bytu – do jeho projektu. Všetko pokope v jeden víkend. DIY festival zdola.

Ako ste vnímali vtedajšiu scénu a svoje miesto na nej?

Nevzniklo to na zelenej lúke, boli sme previazaní s A4, Kyberiou, TLISom. Odohralo sa to v dobe pred Facebookom, ale online zložka niečoho, čo by sme mohli nazvať PR kampaň (vtedy sme to tak nevolali), bola silná. Aktivity na seba nadväzovali.

Rez mestom bol celkom relevantný showcase istej scény v istej dobe. V jednej vysielalo rádio, vedľa mal pe:, teda Peter Meluš, miestnosť s ukážkami fotografickej tvorby členov Kyberie. Vtedy sa zdieľali ešte fotky na Flickri. To už je tiež archivárska zaujímavosť. Na túto akciu nadviazala ďalšia, takže ono to malo ďalší vplyv a kontinuitu v mnohých smeroch.

Spolupracovali

Michal Čudrnák Ana Filip Peter Gonda