Propeller

Kiwis: Nevolal som to podnikanie, robil som ľuďom radosť

Zaznamenal: Peter Dolník

Bufet na petržalskej strane nábrežia stával odjakživa. Až na prelome tisícročí tu vznikla Propeller Rock Garden. Na petržalskom nábreží vtedy stávali kolotoče (Lunapark), neexistoval Aupark ani Au Café. Propeller Rock Garden bola obyčajná búda kde sa čapovalo pivo. Pribudlo pódium, kde hrávali rockové a punkové kapely. Zadarmo, alebo za dobrovoľné vstupné. Sen. V dnešnej Bratislave už nemysliteľné. Spomína Kiwis.

Myšlienka Propelleru vznikla úplne náhodou. Sedel som na nábreží Dunaja z mestskej strany s kamarátkou na niektorej z tých lodí, a pozeral som sa na petržalské nábrežie. A sníval som, že to miesto na druhej strane by bolo ideálne na organizovanie koncertov.

Predtým tam kamoši mali otvorený bufet a asi oni dali tomu názov Rock Garden Propeller. Ja som im požičal nejaké reprobedne a odišiel som pracovať do Nemecka. Oni tam boli tuším rok, alebo dva a nechali toho. Onedlho na to ma oslovil jeden môj známy, či nejdem s ním znova otvoriť. To bolo okolo roku 2001. Hneď som povedal, že jasné a bolo to.

V priebehu toho podnikania (nevolal som to podnikanie, robil som ľuďom radosť) ten môj známy odišiel, lebo sa mu nepáčilo, že veľa peňazí sa dáva na organizovanie koncertov. Ja som sa na to pozeral z dlhodobého hľadiska a okrem toho som hlavne chcel zrealizovať tú myšlienku vytvoriť nejaké pekné miesto pre ľudí.

Okrem hudobných skupín tam totiž vystupovali aj folklórne súbory vždy na Prvého mája. V nedeľu sme robili programy pre deti. V stredu boli jazzové alebo bluesové kapely, takže to bolo naozaj pestré a nedá sa povedať, že by sme sa orientovali iba na underground.

U nás mal underground svoj priestor a dokonca aj elektronika, čoho som ja osobne nikdy nebol veľkým fanúšikom. No a tak sa to pomaly rozbiehalo. Získali sme podporu Kultúrnych zariadení Petržalky (KZP). Spoločne sme organizovali Kultúrne leto. Vtedajší riaditeľ bol k nám veľmi ústretový a snažil sa nám v rámci jeho možností pomôcť organizovať všetko v Propelleri. Táto spolupráca bola so strany vtedajšieho starostu Petržalky výslovne zakázaná. Dokonca som sa z nemenovaného zdroja dostal k listu, v ktorom výslovne zakázal KZP spolupracovať s našou firmou a dokonca aj s mojou osobou.

Hlavným problémom bola nelegálna stavba. Tú stavbu sprivatizoval Karol Bunčák aj s kolotočmi. On sa s mestom súdil o tom, že keď sprivatizoval kolotoče a bufet, tak aj s pozemkom. Mesto tvrdilo, že všetko boli dočasné stavby a žiadali od neho nájom za pozemok, čo on odmietal. Keďže ten spor trval večnosť a nevedeli ho odtiaľ dostať, tak tam poslali nejakú bezpečnostnú službu na vypratanie pozemku. Táto služba bola samozrejme napojená na podsvetie, neviem už presne o akú skupinu sa jednalo. O nejaký čas ich šéfa niekto zastrelil. Karol Bunčák vraj ten spor nakoniec vyhral, ale až keď bolo všetko zbúrané a dostal nejaké náhradné pozemky.

Bolo ešte zaujímavé, ako zhorelo pódium aj s aparatúrou. Bolo to deň po Prvom máji, keď tam bol veľký program. Len tak, lebo ma to tešilo sa pozerať na spokojných ľudí od 0 do 80 rokov. Keď som prišiel na miesto tesne po uhasení požiaru, bol tam už vyšetrovateľ z kriminálky a oznámil mi, že požiar vznikol vďaka 50 rokov starému elektrickému rozvodu. Keď som mu oponoval, že ako to môže vedieť 10 minút po uhasení požiaru, a že mám revíznu správu a faktúru o renovovaní elektrického rozvodu. Všetko bolo urobené nové v nehorľavých trúbkach, všetko, ako to má na profesionálnom pódiu vyzerať podľa predpisov.

Keď som sa pokúšal podať trestné oznámenie vo veci podpálenia pódia, a prišiel som na políciu, povedal som, že chcem podať trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Na vrátnici sa ma opýtal službukonajúci policajt, že v rámci čoho. Odpovedal som mu, že ako občan SR mám právo podať trestne oznámenie hocikedy. Keď naliehal, že o čo ide, lebo ma poznali a povedal som mu, že ohľadne podpálenia pódia, povedal mi, že to je už objasnené. Pol hodinu po uhasení požiaru, bez akýchkoľvek skúmaní. Nakoľko som naliehal a dokonca som pred ním telefonoval právnikovi aby prišiel, tak nakoniec povedal, že mám počkať, že zavolá šéfovi. Samozrejme mi bolo umožnené podať trestné oznámenie. Po pár mesiacoch bolo vyšetrovanie zastavené, páchateľ neznámy.

Dali sme aj vypracovať projekt na výstavbu nového bufetu, ktorý by bol už naozaj na úrovni. Tiež to stálo nemálo peňazí. Na miestnom úrade v Petržalke sa architektom projekt pozdával a súhlasili, že by bolo na mieste postaviť tam niečo na úrovni.

Po pripomienkovaní sme dali náš projekt nášmu architektovi znova prepracovať, aby sa splnili podmienky úradu. Po opätovnom predložení bol projekt zamietnutý. Takže sme zase zbytočne vydali peniaze na prepracovanie projektu. Potom zrušili kolotoče, zavraždili Daniela Tupého a my sme dostali výzvu na vypratanie pozemku. Po vražde Daniela Tupého tam ešte Michal Kaščák zorganizoval úžasný koncert a tým to asi skončilo.

Ešte ma napadla taká zaujímavosť. Mali sme problém s bitkármi a polícia prišla po hodine a pol s tým, že čo sa deje a načo ich voláme keď sa nič nedeje. Samozrejme sa problém už nejako vyriešil a bolo po bitke.

Druhýkrát pri podobnom incidente som nevolal už políciu, ale SBS, ktorej sme platili za ochranu. Do pätnástich minút tam okrem štyroch BMW a Mercedosov a veľkých chlapcov dorazili aj tri policajné autá, dokonca aj so psovodmi.

Vtedajšiu scénu v Bratislave som veľmi nesledoval, mal som dosť práce okolo Propelleru, ale registroval som samozrejme divadlo Stoka, Učko… Nad svojím miestom na tejto scéne som nikdy nejako neuvažoval, proste som robil to čo ma baví a snažil som sa to robiť najlepšie ako som vtedy vedel. Je jasné, že dnes by som veľa vecí zmenil. Hlavne prístup k úradom, ale vtedy mi bolo dosť na vracanie z toho, čo sa dialo na Slovensku.

Myšlienka bola vytvoriť priestor pre rôznych umelcov, hudobníkov, tanečníkov, maliarov, aby sa mohli prezentovať a ľudia aby sa mohli zabávať. Snaha bola urobiť aj jazz, blues, punk, rock, elektroniku, folk, programy pre deti.

Nedostali sme šancu to dotiahnuť do konca, ale aspoň som rád, že tam nestojí dnes hotel alebo plávajúce nákupné centrum…

Propeller bol dôležitým bodom na mape Bratislavy. Keď zavreli v Stoke, išlo sa peši cez Starý Most do Propelleru. V jarných a letných večeroch sa zase začínalo v Propelleri a pokračovalo v Účku.

Okolo roku 2004 pribudol veľký vyhrievaný stan a hrávala sa aj radikálna elektronika – tekno a drum’n’bass v podaní Lazy Bastards Soundsystemu a ich priateľov. Konal sa tam Slovtek, keď ho zrušili. Hrávalo sa bežne do rána, kým boli ľudia.

Propeller sa stal dôležitým miestom v životoch mnohých mladých ľudí. Hudba a sloboda takmer v centre mesta však nemohla vydržať nápor rozrastajúcej sa novej Bratislavy. Propeller Rock Garden skončil v roku 2006.