2019
2018
2017
2016
2015
2014
2013
2012
2011
2010
2009
2008
2007
2006
2005
2004
2003
2002
2001
2000
1999
1998
1997
1996
1995
1994
1993
1992
1991
1990
1989

Čajovňa V podzemí

Bernolákova 1
2001 - 2001

Kvetko: My sme boli čajovňa s hudobným programom

Zaznamenal: Peter Dolník

Jeden z priestorov, ktorý fungoval len krátko, ale tvoril spojovací článok medzi klubmi v deväťdesiatych rokoch a v novom tisícročí bola Čajovňa V Podzemí. Študenti ubytovaní na internáte Bernolák mali isté obdobie veľa príležitostí na kvalitné kultúrne vyžitie. Vedľa seba tu fungoval Klub Béčko, Čajovňa V Podzemí a CD second hand Nepál. Do Béčka sa kedysi chodilo na diskotéky, potom tam raz hrali Asian Dub Foundation (cca 20022003). Dnes sú priestory dlhodobo prázdne. Rozpráva DJ Kvetko.

Koncom deväťdesiatych rokov bola móda chodiť do čajovní. Pepko z Polemicu založil čajovňu v priestore internátu Bernolák. Fungovala v rokoch 2001 – 2002.

Hudobnú dramaturgiu klubu robil Juraj Cochcer, dnes manažér Polemicu. Mali sme miesto a dávali sme priestor rôznym žánrom, neboli sme vyhranení. Hrala tam diskotéková kapela z Dolných Honov, noisoví experimentátori z Urbsounds, Jamka, Poo a išlo to až do tvrdého hardcoru. V čajovni sa vtedy stretávali rôzne subkultúry, čo bolo veľmi fajn. Straight edge hardcore scéna pod vedením chalanov z Dead Butcher si tam tiež našla svoje miesto. Do toho sa miešali Dlhé Diely, ktoré tam robili koncerty, Ska Pra Šupina, Chiki Liki Tua, hrali tu Gogol Bordello, kým sa stali slávnymi.

My sme boli čajovňa s hudobným programom. Tam sa zmestilo 20-30 ľudí. Nič veľké sa tam robiť nedalo. Trojkoncerty sme vymysleli preto, aby sa na ne mohlo dostať viac ľudí. Ale to bolo milé, lebo vždy boli tie koncerty iné. Formát sa volal 3x3. Takto vystupovali Dlhé Diely, Chiki Liki Tu-a a ešte niektorí. Bol to koncert, ktorý bol tri dni po sebe. Kapela odohrala tri koncerty po sebe v mierne pozmenených aranžmánoch. Chiki Liki Tu-a mali jeden deň štandardný program a dva dni mali svoje projekty. A Dlhé Diely? Dano Salontay na každý koncert prišiel vždy s inou gitarovou sadou a každý koncert bol vždy iný.

Hardcorová scéna a noisová elektronika vtedy nemala žiadny iný priestor, aspoň o tom neviem. Kashmeer z Prahy tu vtedy hrali, to bola veľká kapela. Vďačnosť tých mladých pankáčov, to boli pekné momenty. Bez potreby opíjať sa spravili veľmi pekný koncert. Tí chalani zo straight edge komunity prišli pred koncertom, pomohli to tam postaviť. Potom nabehla kapela, odpálili koncert. Chlapci na druhý deň prišli a potom to poupratovali. Tí si potom založili klub Intergalaktická Obluda (kapela Abhorence).

Možno sme pomohli naštartovať nejaké projekty. Ale vymedzovanie sa sme vtedy neriešili. Ten priestor tam bol, tak sme sa ho snažili využiť. Keby tam priestor nebol, nevyužívame ho. Malo to zmysel.

Priestor bol malý a fungoval iba rok-dva. Potom sa vymenil manažment internátov a boli sme požiadaní, aby sme sa vysťahovali. Spolu s Divadielkom v podzemí. V decembri 2003 bolo po všetkom. Čajovňa pokračuje dodnes v centre mesta, bez hudobného programu.

V čajovni sme mali aparát a chodievali sme s ním aj von. Požičiavali sme ho potom na Hodokvase, kde sme hrali 24×3 – 24-hodinové hrania, non-stop reggae scéna.

Mali ste pravidlo čo sa u vás môže hrať a čo nie?

Každý kto dokázal akceptovať naše podmienky, čiže upratal po sebe, nezdemoloval to. A čo bolo dôležité: nefajčiť a nepiť v našich priestoroch. Ľudia chodili do čajovne, tu sa stretávali. Niektorí sa pýtali, či by si tu nemohli spraviť koncert. A my, že prečo nie? Kto nám sedel ľudsky, tak toho sme brali.

Čo vtedy fungovalo v Bratislave?

Vtedy tu fungovalo Účko, Propeller a Duna. A začiatkom deväťdesiatych rokov to bolo tak, že bol jeden klub, kde sa hrávalo všetko, a tam sa chodilo. Neriešili sme vtedy, čo sa tam hrá za hudbu. Išlo sa do Účka a niečo sa tam udialo. Po revolúcii ľudia chceli hlavne takéto vyžitie.

S Dunou to šlo na prelome storočí dolu vodou. Spravili sme tam pár celkom úspešných akcií, až kým sme neprišli na to, že vtedajšiemu manažmentu je asi jedno, či sa tam niečo deje alebo nie. Keď tam začali robiť drum’n’bass a psytrance, tak bola Duna trochu na vzostupe. Larry a Ricky Fitz tam robili drum’n’bassové štvrtky.

Ešte si spomínam na dva dnes už zabudnuté podniky: Zelený jašter na Mlynoch nad Átriákmi a Beat Club pri Slovnafte, v družstevnej jedálni. Tam sa chodilo do klubu, kde sa neriešil program, ale vždy sa tam niečo krásne udialo. V piatok o siedmej večer sa tam prišlo a v sobotu nad ránom odišlo. Vtedy neboli mobily, ale vedeli ste, že tam všetkých stretnete.