U.Club

Michal Hvorecký: Dvadsať rokov v bunkri. Bratislavský U.Club zmenil generáciu

(Text vyšiel pôvodne v denníku SME 15.3.2013)

Je skoro taký starý ako táto republika, a podarilo sa mu niečo jedinečné. U.Club dostal Bratislavu na svetovú mapu elektronickej hudby. Hradný kopec je oddávna prešpikovaný tunelmi. Podľa starej legendy existoval dokonca podzemný prechod popod Dunaj na petržalskú stranu. Spomína sa aj chodba, ktorou údajne chodievala Mária Terézia zo svojho sídla aždo domu U dobrého pastiera za svojím milencom. Špáry v skalnom masíve využívali vinohradníci zo zbúranej Vydrice ako vínne pivnice, vo vojnách slúžili ako bunkre a bezdomovcom zo zbúraného Zuckermandlu poskytovali nocľah. Brány U.Clubu sa prvýkrát otvorili v marci 1993. Bývalý atómový bunker patril Civilnej ochrane SR. Osemdesiatpäť metrov vyššie stojí na veľkom masíve Bratislavský hrad.Prvé oppidum tam postavili už Kelti.Účko tvorilo iba časť zo systému chodiebz tereziánskych čias a z éry komunistickej atómovej hystérie.

Undergroundový brloh

V tom období sa ešte za dobrými koncertmi chodievalo do cudziny, najmä do Prahy a do Viedne. Špičkoví zahraniční umelciboli v našich pomeroch nezaplatiteľní a ichagentúry novému neznámemu trhu nedôverovali. A právom. Bratislava sa v mečiarovských divokých 90. rokoch menila skôr na Minsk ako na Parndorf. Festival Pohoda ešte neexistoval. Už vtedy sa v klube predstavili aj dídžeji, zväčša hral jeden celú noc sám, čo jednes veľmi zriedkavé. Dvojité mreže a pôsobivá tmavá chodba vyvolávali dojem brány do uzavretej pevnosti.

Dlhý tunel postriekaný graffiti sa na konci stáčal doľava, hneď za dverami veľkými ako na bankovom trezore. Klenbovitý priestor mal nadčasové čaro, ktoré vzniklo zo spojenia vojenskej strohosti a surovejindustriálnej architektúry. Výraznú podporupre U.Club znamenalo Rádio Ragtime. Odtiaľ prišli aj Tibor Holoda a Dalo. Dvaja kamarátia dídžeji od roku 1993 vysielali reláciu Crystal House, v ktorej prvýkrát v našom éteri znela mixovaná tanečná elektronika. Dalo& Tibor zorganizovali 2. septembra 1994 v U.Clube prvú house párty a priniesli hudobnú revolúciu aj do prispatej Bratislavy. Postupne prevzali celú dramaturgiu. Duo spoločne hrávalo každý piatok vyše päť rokov, čo je unikátne a vytvorilo mu to až kultový status.

Soundtrack života

Tanečná hudba v bunkri poskytovala všetko, čo mladým chýbalo: urbánny zážitok vovýchodoeurópskej provincii, únik pred mainstreamom do podzemia a extázu, ktorá akoby sa nikdy nemala skončiť. Repetitívny techno rytmus sa stal soundtrackom ich života, prenikal cez všetky tkanivá a vedomie. Zvukové slučky sa opakovali ako horúčkovité sny a klub, ľudia, kmit stroboskopu, hustý dym a zvuky v tele vyvolávali tranz. Boli aj takí, ktorí toto tempo neprežili. V čase, keď sa zvyšok Bratislavy v piatok a v sobotu už dávno ponoril do nočného spánku, klub pod hradnou skalou ešte len ožíval.

Vrchol noci prichádzal okolo druhej-tretej, končilo sa o piatej-šiestej,a niekedy sa rovno pokračovalo na „after-párty”. Zlom nastal v roku 1996, keď U.Club navštívil slávny zahraničný hosť DJ Jeff Millsz Detroitu. Vtedy prežíval jeden z prvých vrcholov svojej kariéry, dnes už vystupuje a js veľkými symfonickými orchestrami a považuje sa v dobrom zmysle slova za „klasika” scény. Millsa nezvyčajný bratislavský priestor nadchol, a tak sa vlastne začala éra, ktorá v rôznych obmenách trvá dodnes.

Štefan Polakovič: Bol to tak trochu iný svet

Zaznamenal: Marek Kuchár

Ako vznikla iniciatíva založiť takýto klub? Aký bol prvotný impulz?

Fungovanie New Model Clubu na Obchodnej ulici v Bratislave sa blížilo k svojmu koncu. Jeho pôvodná ambícia na vytvorenie priestoru aj pre živé koncertovanie sa z rôznych dôvodov nedarila. Jeden z jeho zakladateľov sa odpojil a hľadal priestorna klubové aktivity, ktorých hlavnou náplňou by bolo tiež živé hranie. Dobre sme sa poznali, tak ako všetci, ktorí sa v Bratislave motali okolo muziky, slovo dalo slovo a hľadali sme priestor spolu.

Porevolučné spojenie ľudí z okruhu alternatívnej muziky bolo veľmi široké, nebolo ešte vtedy silne žánrovo vyhranené. Profilácia klubov do neskoršej podoby sa udiala o pár rokov neskôr. Už predtým New Model Club, neskôr U.Club, Kominárska a Zbrojnoš boli širokou platformou alternatívnej hudby. Koncerty tej doby boli pestrou zmeskou všetkých jej odnoží– punku, postpunku, indies, gotiky, reggae, rapu (ešte to nebol hip hop :) a počiatkov tanečnej hudby.

Kto stál pri vzniku U.Clubu a kto ho aj následne viedol?

U.Club bol založený piatimi ľuďmi. Ich spojenie vyšlo z vtedajšej situácie a možností, ako sa dostať k priestoru. Motorom bol Laco M., ktorý mal z uvedenej partienajviac skúseností, neskôr bol hlavným dramaturgom. Ďalšími v spojení boli Roman a Števo P., Peter Š. a Marián K. Klub bol v počiatkoch vedený dohodami všetkých piatich partnerov, ich neskoršie aktivity nakoniec viedli k postupnému odpájaniu sa.

Ako ste sa o tomto priestore dozvedeli? A prečo ste si vybrali práve tento kryt pod hradnou skalou?

Bratislava je v tomto čarovná, mestské tam tamy rýchlo vynesú na povrch všetky informácie. Tak sme sa dozvedeli, že majiteľ priestorov uvažuje nad zmenou doktríny používania priestoru a že bunker bude strategicky vyňatý z polohy generálneho štábu (v prípade konfliktu) medzi normálne kryty. A na tie sa už vzťahovala možnosť prenájmu. To sa nám nakoniec po podaní žiadostia vyrokovaní podmienok podarilo.

Pamätáte sa ešte na prvý koncert?

Začiatok bol pomerne zamotaný, ani sa to moc nedá nazvať koncertom, skôr otváracím happeningom. My sme vnútri ešte dorážali stavebné práce, pričom vonku sa tlačilo veľa zvedavých ľudí. Myslím, že sme ich pekne otrávili. Potom pol večera vchádzali, obzreli si a zhrození úzkou chodbou zas vychádzali. Po dĺžke vstupu horeli sviečky, dookola hrala skladba Atmosphere od Joy Division. Na otvorenie sme pôvodne plánovali anglickú punkovú kapelu Leather Face – neprišli kvôli ochoreniu speváka. Koncert sa potom skladal z niekoľkých bratislavských indie a punkových kapiel. Vonkajší tehlový chodník, ktorý sme pár dní predtým osádzali, sa rozhádzal po celom okolí.

Ako vyzerala dramaturgia klubu?

Prvá vlna koncertov bola skôr o mapovaní toho, čo sav Bratislave a okolí nachádza a chce to skúsiť na pódiu. Vážnejšie zámery dopĺňali svojou snahou 91ltd, novovzniknutá agentúra Laca, Mária a Džoziho. Do Bratislavy vtedy priniesli v krátkom období Carter USM, Silverfish, Mega City Four, Treponem Pal…

Hlavne v priebehu prvých troch rokov sme sledovali dianie na ostatnej alternatívnej scéne a snažili sa ju reflektovať. Začiatok Účka bol popri už predošlom type anglickej indie hudby v znamení pokračovania seattlovského grungeu, NY noiseu, v tej dobe začínajúceho crossoveru, neskôr to bol biely aj čierny hip hop – hlavne Beastie Boys a v tej dobe ich najväčiehity okolo Sabotage (to boli Elekove večery). Koncertne to boli írski Therapy?, Union Carbide Production, Tarr, fúra slovenskej a českej indie muziky.

Postupne sa indie scéna opotrebovala a na ostrovoch prešla do ravu a tanečnej hudby. Bratislava si ešte ale musela na tento moment chvíľu počkať. Novootvorený Zbrojnoš stiahol indie publikum z Účka a nastalo prázdno. V tej dobe existovania klubu sa o pomoc pri produkcii prihlásila hard core scéna cez Marcela z Davovej psychózy, ktorý spoluprodukoval výborné veci z Belgicka, Nemecka, Británie… Vtedy prišli Fleas, Peter And TTB, legendy SF scény MDC – Millionof Dead Cops a mnohí iní.

Akokoľvek to boli výborné koncerty, hudobný svet už išiel iným smerom. Práve to bol moment, kedy sme sa rozhodli klub na krátky moment zavrieť, skrátiť ho do dnešnej podoby a na popud Tibora a Dala zmeniť vizuál a smerovanie klubu zameraním sa na tanečnú hudbu. Sprvu nepochopenie, neskôr silná závislosť a napredovanie smerom k charakteru, ktorý práve preslávil Účko v európskom meradle.

Čo najviac charakterizovalo Účko?

Priestor – bol to určite jeden z „najlogoidnejších” klubových priestorov v Európe. V každejsvojej dobe pomerne rôznej existencie si našiel svojich ľudí, najsuverénnejšie sa však ukotvil vo svojom poslednom – tanečnom období. Je potrebné si uvedomiť, že v dobe počiatkov klubu neexistovali festivaly dnešnéhotypu a Účko a radio Ragtime boli na začiatku vytvárania hudobného vkusu.

Ako ste vnímali vtedajšiu hudobnú scénu a svoju pozíciu v nej?

Takmer v každom indie klube sa po nejakom čase hralo to isté. Prielom nezávislej hudby do oficiálnych hitparád začal nezávislú scénu nivelovať s ostatkom pop kultúry. Na jednej strane fajn, na druhej sa stratila je výnimočnosť a tajomnosť. Tanečná scéna sa ale znovu stala synonymom alternatívneho postoja s vytvorením si svojho osobitého vizuálu, grafiky a sociálnych postojov. Ešte aj drogy začali byť iné, veselé. Postupne prišli detroitský DJ Jeff Mills, David Holmes, Karl Bartos, Andy Weatheral… V dobe najväčšej popularity Účka asi nebol v najširšom okolí klub podobného razenia. Mal svojich rezidentov, ktorí spolu s tými najlepšími DJ-mi spoluvytvárali zomknutú komunitu.

Aké obecenstvo ste mali? Kto vás navštevoval?

Hudba spája. V každej dobe existovania klubu to platilo na 100 percent. V poslednom období to platilo snáď najvýraznejšie. Akoby si rezidenti uvedomovali, že sú súčasťou niečoho výnimočného. Toho, čo presne charakterizuje daný moment iba preto, že je to tu a teraza nikdy inokedy a nikde inde sa to už neudeje. Účko bol ten správny únik pred vonkajším –mečiarovským svetom. Ignorujúci, ale zároveň reflektujúci začiatok straty ilúzií v tesne porevolučnej dobe. Bol to motor vzdoru a zábavy, miesto, kde na vás politika a realita bolakrátka. Zároveň prichádzalo k tomu krásnemu spojeniu so svetom, ktorý si vyberiete a prehlásite ho za ten (pre vás) správny.

Prečo U.Club zanikol, ako sa transformoval?

Kluby zanikajú, tak sa to deje. Minulo sa prvé – päťročné obdobie nájmu. Zakladajúca pätica ho nebola schopná v pôvodnej zostave predĺžiť, a tak prešiel iba na jedného z členov. Výborne vyprofilovaná scéna DJ-ov najprv pokračovala len dramaturgicky, neskôr si klub vzala do nájmu a priviedla ho k asi najväčšej sláve. Entuziazmus a zápal pre vec sa preniesol na rezidentov a spoločne prešiel do toho, čo dnes považujeme za nielen bratislavský vrchol tanečnej hudby.

My sme sa bavili! Myslim si ale, že nie zakladatelia, ale návštevníci ho zhodnotili svojou prítomnosťou v rôznych obdobiach fungovania. Isto mnohým zmenil aspoň na chvíľu život. Bol to tak trochu iný svet vo svete. A snáď je pre mnohých aj dnes.