FK 901

Branislav Malík: Dôležitou súčasťou bola recesia

Zaznamenal: Tomáš Gális

Filmový klub 901 bol vo svojej dobe druhým najväčším v celej krajine s priemernou návštevnosťou deväťdesiat divákov na jedno predstavenie. Výnimočný nebol iba dramaturgiou, ale aj invenčným prístupom k propagačným letákom, filmovými predstaveniami so živou hudbou či niekoľkými happeningami ako tradičné mikulášske premietanie sovietskej rozprávky Mrázik. Rozpráva Branislav Malík, zakladateľ FK 901.

Ako vznikol Filmový klub 901?

Po roku 1989 sa stal dekanom Pedagogickej fakulty UK, kde som učil, osvietený človek, ktorý sa na Slovensko vrátil z emigrácie. Vytvoril si okolo seba tím mladých ľudí a mal predstavu bohatého študentského spolkového života. Bola tu však otázka – z čoho to financovať? Zároveň sme zdedili budovu obvodného výboru strany na Račianskej ulici, kde bola kongresová sála aj s premietačkami. Tie asi nikdy nepremietali, ale bol tam pán, ktorý zistil, že sú funkčné.

Tak vznikla myšlienka zriadiť filmový klub. Spočiatku to bolo stratové, ale potom to chytili do rúk mladí ľudia. Najprv sme mali jedno predstavenie do týždňa, ku koncu sedem: tri dni sme hrali po dva filmy a v nedeľu jeden. Tak sme mohli financovať napríklad jazykové kurzy pre študentov, viazanie diplomoviek a podobne. Väčšinu peňazí sme však investovali do vybudovania technického zázemia.

V čom bola Deväťstojednotka špecifická?

Boli sme dobre technicky vybavení – mohli sme premietať všetky vtedy dostupné formáty, ale hlavne sme boli alternatívou komercii. Pôvodne sme čerpali z archívov Slovenského filmového ústavu. Mohli sme to vypĺňať komerciou, čo by bola asi najľahšia cesta, ale to sme nechceli.

Tak sme nadviazali veľmi exkluzívne styky takmer so všetkými európskymi ambasádami či s kubánskym veľvyslanectvom. Len s Britmi a Američanmi, ktorí sa k autorským právam stavali inak, to nešlo. Vďaka ambasádam sme mali asi najväčší podiel premiér európskych filmov. Robili sme tiež rôzne žánrové prehliadky alebo napríklad Gay Film Festival. Dôležitou súčasťou klubu bola aj recesia.

Myslím si, že sme to boli my, kto urobil kult z Mrázika, ktorého sme premietali vždy v decembri. Robili sme si srandu z minulého režimu, pripomínali sme tam napríklad VOSR, vystavili sme rakvu akože s Leninom a tak. Keď sme napríklad uvádzali nemé filmy, dotiahli sme vždy nejakých muzikantov. Chodili tam improvizovať od Made 2 Mate cez Andreja Šebana po Riša Müllera. A robili sme aj koncerty, ale dôraz bol na filme. Bolo to sedem projekcií do týždňa.

Ktoré festivaly či prehliadky si dnes najviac ceníte?

Na Gay Film Festivale bola veľmi dobrá atmosféra. Ale vlastne aj každá národná prehliadka bola zaujímavá, pretože sme uviedli filmy, ktoré nikde inde neboli.

Kto boli návštevníci klubu?

To bolo rôzne, každý film pritiahol svoje publikum, ale samozrejme, že to boli najmä študenti, no aj veľa novinárov. Väčšinou to boli mladí ľudia, ale spomínam si aj na jedného deduška, ktorý prišiel na Jánošíka bratov Siakeľovcov, pretože on ho zachránil.

Ako ste vnímali konkurenciu?

Asi najväčším konkurentom bola Nostalgia. Súťažili sme, kto predal viac preukazov Asociácie filmových klubov. Mali sme horšiu polohu a tiež menšiu, no lepšie vybavenú sálu.

Občas to aj škrípalo, ale to je asi normálne. Stalo sa aj to, že nám komando z Nostalgie postŕhalo plagáty, čo sme my nikdy nerobili. Bola tam aj žiarlivosť, ale to sa časom zmiernilo, pretože sa to začalo personálne prelínať. Mimochodom, od nás vyšlo mnoho ľudí, ktorí neskôr premietali snáď vo všetkých bratislavských kinách.

Boli to študenti, u nás to robili zadarmo a potom si inde privyrábali. Nostalgia dávala aj komerciu, ale to je pochopiteľné, pretože šlo o súkromnú firmu, ktorá si na seba potrebovala zarobiť, a my sme boli dobrovoľníci.

Prečo klub skončil?

V roku 2003 nám fakulta zvýšila nájom o 200 percent, čo sa nedalo pokryť zo vstupného, pretože sme tlačili ceny nadol. Ale myslím si, že vedeniu fakulty to bolo jedno. Skôr sme prekážali vtedajšiemu tajomníkovi fakulty, ktorý mal na starosti financie a rušil tam aj bufety. Nechcem mu krivdiť, ale myslím, že tŕňom v oku mu bol najmä Gay Film Festival.

Robili sme viacero ročníkov a po tom poslednom prišlo zvýšenie nájomného, obštrukcie a hľadanie chýb. Ja som skoro prišiel o prácu, pretože bývalý dekan mal pocit, že je to útok proti nemu. Dopadlo to tragicky. Mali sme geniálne vybavenú kabínu a údržbári nám tam začali demontovať reproduktory, plagáty skončili v zberných surovinách, vytrhali nám káble… Skrátka, úplná devastácia.

Čo sa nakoniec stalo s priestorom?

Neviem, ani okolo neho nechodím. Zostal tam kus môjho života, môjho času i práce. Druhý prípad, keď ma chceli vyhodiť z práce, nastal, keď som položil otázku, kam sa dali veci z klubu? Mám taký dojem, že to predal jeden človek, ktorý tam vraj údajne prišiel meniť radiátory. Lenže to nebol majetok školy, všetci vedeli, že sa bolo treba spýtať mňa a Spolku mladých pedagógov Liberte.

Keďže stroje obsahovali napríklad aj ortuť, v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám som sa spýtal, čo sa s nimi stalo? Tak na mňa zavolali právnika. Jednoducho, prišlo niekoľko nákladných áut, ktoré to povyvážali, a priestor zostal odvtedy prázdny. Niečo sme, našťastie, zachránili – napríklad časť aparatúry skončila v A4.

Po ďalších zmenách vo vedení fakulty sa už nedalo pokračovať?

Bolo jasné, že už to nakopnúť nepôjde. Dnes sa dajú filmy pozrieť doma so super zvukom, i keď je pravda, že doma človek takú atmosféru nezažije. My sme ťažili z toho, že vtedajšia ponuka bola obmedzená a nebolo to len také pasívne sledovanie.

Spolupracovali Braňo Malík, Pavol Kanoš, Marek Adame, Anton Ondrejka, Mirka Jarošová, Zuzana Jančeková, Adriana Hodorová, Ľubica Krkošková, Milan Klčo, Rober Michaliga, Štefan Anderko, Barbora Klocoková, Jaslovská Katarína, Marek Bezák, Tomáš Nemec, Marina Chúťková, Ivana Homolová, Jaroslav Haninec, Pavol Began, Marin Kšiňan, Juraj Matejka, Michal Šulek, Andrej Bukovčan, Peter Broniš, Igor Derevenec, Milan Prekop, Zuzana Pytlová, Katarína Vašková, Radka Lichnovská, Monika Kuchariková, Marika Mlčochová, Zuzana Popelárová, Jakub Smoliga